tag:blogger.com,1999:blog-23518429330464186662024-03-13T10:50:41.857-07:00◆गझलकार सीमोल्लंघन 14◆संपादक : श्रीकृष्ण राऊतगझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.comBlogger52125tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-68230688894629147952014-10-04T11:38:00.001-07:002014-11-02T19:16:46.573-08:00*गझलकार : सीमोल्लंघन विशेषांक १४*<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div>
<h3 class="post-title entry-title" itemprop="name" style="background-color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 22px; font-weight: normal; margin: 0.75em 0px 0px; position: relative; text-align: center;">
<span style="color: magenta;">
ऑन लाइन क्लिक करून विशेषांकाचे प्रकाशन करताना </span></h3>
<h3 class="post-title entry-title" itemprop="name" style="background-color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 22px; font-weight: normal; margin: 0.75em 0px 0px; position: relative; text-align: center;">
<span style="color: magenta;">
ज्येष्ठ गझल अभ्यासक शाहीर सुरेशकुमार वैराळकर</span></h3>
</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2TShv8aXr9wcEx3kuaP-Q1eaBgztR_WmHHPxN0D2iyhZYVuKH4PihxPxSErwq_FnOEX5gNXRSpwp_VmVptyOJZqCLT-Kb9TXgNqt6qqvgMVdo5g_SkR6USaarU3qUykydUTsMkGdf1_6T/s1600/SAM_4293.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2TShv8aXr9wcEx3kuaP-Q1eaBgztR_WmHHPxN0D2iyhZYVuKH4PihxPxSErwq_FnOEX5gNXRSpwp_VmVptyOJZqCLT-Kb9TXgNqt6qqvgMVdo5g_SkR6USaarU3qUykydUTsMkGdf1_6T/s1600/SAM_4293.jpg" height="426" width="640" /></a></div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
</div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-10066117340394789172014-10-04T11:37:00.001-07:002014-10-04T11:37:10.318-07:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<br />
<br />
<br />
<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijeSMO3PhNrJAWYCEjh6yyVqoB5TvFXihaJEn2ZeOMNwHUE0rIZAEeDRSx8DzSzX5ayfVVztPrf5lqk9WWskUhrUsrVbdgk0cog_dQUxnfMDTpK_QXpoKn6hRKCDRYxN9kbsLfAUI_hQF8/s1600/PicsArt_1412239951967.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijeSMO3PhNrJAWYCEjh6yyVqoB5TvFXihaJEn2ZeOMNwHUE0rIZAEeDRSx8DzSzX5ayfVVztPrf5lqk9WWskUhrUsrVbdgk0cog_dQUxnfMDTpK_QXpoKn6hRKCDRYxN9kbsLfAUI_hQF8/s1600/PicsArt_1412239951967.jpg" height="640" width="523" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: center;">
<br />
<br />
<br />
<br />
चित्र : कलाश्री बर्वे</div>
<br />
<br />
<br /></div>
</div>
</div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-11770573116110145692014-10-04T11:36:00.005-07:002021-07-17T04:33:49.892-07:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h2 style="background-color: white; border-bottom-color: transparent; border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; border-bottom: 1px solid transparent; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; margin: 0px; padding: 0px 0px 0.4em; position: relative; text-align: center; text-transform: uppercase;">
<ul style="line-height: 1.2; list-style: none; margin: 0px; padding: 0px; text-align: start;">
<li style="border: none; font-size: 13px; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="font-size: medium; font-weight: normal;"><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: medium; line-height: normal; text-transform: none;">
<span class="Apple-style-span" style="color: #3d85c6; font-size: x-large;">*************************************</span></div>
</span></li>
</ul>
</h2>
<h2 style="font-family: Georgia, serif; text-align: center;">
<span class="Apple-style-span" style="background-color: purple; color: white; font-size: x-large;">॥ ‘गझलकार’ सीमोल्लंघन १४ ॥</span></h2>
<h2 style="background-color: white; border-bottom-color: transparent; border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; border-bottom: 1px solid transparent; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; margin: 0px; padding: 0px 0px 0.4em; position: relative; text-align: center; text-transform: uppercase;">
<ul style="line-height: 1.2; list-style: none; margin: 0px; padding: 0px; text-align: start;">
<li style="border: none; font-size: 13px; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="font-size: medium; font-weight: normal;"></span></li>
<li style="border: none; font-size: 13px; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="font-size: medium; font-weight: normal;"><br /></span></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large; text-decoration: none;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B8%E0%A4%82%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%A6%E0%A4%95%E0%A5%80%E0%A4%AF" style="text-decoration: none;">संपादकीय</a></span></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large; font-weight: normal;"><br /></span></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="color: magenta; font-size: large;">लेख</span></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large; font-weight: normal;"><br /></span></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B5%E0%A5%8B%20%E0%A4%9C%E0%A5%8B%20%E0%A4%B9%E0%A4%AE%E0%A4%AE%E0%A5%87%20%E0%A4%A4%E0%A5%81%E0%A4%AE%E0%A4%AE%E0%A5%87%20%E0%A4%95%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%B0%20%E0%A4%A5%E0%A4%BE______%E0%A4%B8%E0%A5%81%E0%A4%A7%E0%A4%BE%E0%A4%95%E0%A4%B0%20%E0%A4%95%E0%A4%A6%E0%A4%AE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large; font-weight: normal;">वो जो हममे तुममे करार था______सुधाकर कदम</span></a></li>
</ul>
</h2>
<div class="widget-content list-label-widget-content" style="background-color: white; border-top-color: rgb(220, 149, 34); border-top-style: solid; border-top-width: 0px; border-top: 0px solid rgb(220, 149, 34); padding-top: 0px;">
<ul style="list-style: none; margin: 0px; padding: 0px;">
<li style="border: none; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; line-height: 1.2; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%27%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%95%E0%A5%8D%E0%A4%A4%20%E0%A4%AA%E0%A4%95%E0%A5%8D%E0%A4%B7%E0%A5%80%27%E0%A4%89%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%95%E0%A5%83%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%9F%20%20%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A5%87%E0%A4%AE%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%B7%E0%A4%AF%E0%A4%95%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2___%E0%A4%A1%E0%A5%89.%20%E0%A4%85%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%A8%E0%A4%BE%E0%A4%B6%20%E0%A4%B8%E0%A4%BE%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%8B%E0%A4%B2%E0%A5%87%E0%A4%95%E0%A4%B0" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">'मुक्त पक्षी'उत्कृष्ट प्रेमविषयक गझल___डॉ. अविनाश सांगोलेकर</span></a></li>
<li style="border: none; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; line-height: 1.2; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%89%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%A6%E0%A5%81%20%E0%A4%B5%20%E0%A4%97%E0%A5%81%E0%A4%9C%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%A4%E0%A5%80%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%9A%E0%A5%87%20%E0%A4%B5%E0%A5%83%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%A4_%20%E0%A4%A1%E0%A5%89.%20%E0%A4%B0%E0%A4%88%E0%A4%B6%20%E0%A4%AE%E0%A4%A8%E0%A5%80%E0%A4%86%E0%A4%B0__%E0%A4%85%E0%A4%A8%E0%A5%81%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%A6%3A%20%E0%A4%B9%E0%A5%87%E0%A4%AE%E0%A4%82%E0%A4%A4%20%E0%A4%AA%E0%A5%81%E0%A4%A3%E0%A5%87%E0%A4%95%E0%A4%B0" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">उर्दु व गुजराती गझलचे वृत्त_ डॉ. रईश मनीआर</span></a></li>
<li style="border: none; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; line-height: 1.2; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B6%E0%A4%B9%E0%A4%B0%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%B0______%20%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%B5%E0%A5%87%E0%A4%95%20%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%95%E0%A4%B3%E0%A5%87" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">शहरयार______ विवेक वाकळे</span></a></li>
<li style="border: none; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; line-height: 1.2; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%B6%E0%A5%8D%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%9A%E0%A5%80%20%E0%A4%AA%E0%A4%B0%E0%A4%BF%E0%A4%AD%E0%A4%BE%E0%A4%B7%E0%A4%BE%20%E0%A4%AC%E0%A4%A6%E0%A4%B2%E0%A4%A3%E0%A4%BE%E0%A4%B0%E0%A4%BE%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%B8%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%B9%20%3A%20%E2%80%99%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%9D%E0%A5%80%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%20%E0%A4%A8%E0%A4%BF%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%B3%E0%A5%80%E2%80%99%20-%20%20%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%9C%20%E0%A4%AA%E0%A4%A0%E0%A4%BE%E0%A4%A3" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">गझलविश्वाची परिभाषा बदलणारा गझलसंग्रह : ’माझी गझल निराळी’ - राज पठाण</span></a></li>
<li style="border: none; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; line-height: 1.2; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;"><br /></span></li>
<li style="border: none; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; line-height: 1.2; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="color: magenta; font-size: large;"><b>विशेष</b></span></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="font-size: large;"><a href="http://gazalkar14.blogspot.com/2014/10/blog-post_25.html"><span face="Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif"><span style="color: #3d85c6; line-height: 28.8px;">अच्छे अल्फाज </span></span><span face="Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif" style="color: #3d85c6;"><span style="line-height: 28.8px;">किसी भी मौसिकी के </span></span><span face="Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif" style="color: #3d85c6; line-height: 28.8px;">मोहताज नही होते__सुरेशकुमार वैराळकर</span></a></span></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><br /></li>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"> <a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B9%E0%A5%87%E0%A4%AE%E0%A4%82%E0%A4%A4%20%E0%A4%AA%E0%A5%81%E0%A4%A3%E0%A5%87%E0%A4%95%E0%A4%B0______%E0%A4%85%E0%A4%A8%E0%A5%81%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%A6%E0%A4%BF%E0%A4%A4%20%E0%A4%86%E0%A4%A0%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="color: #3d85c6; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; line-height: 1.2; text-decoration: none;">हेमंत पुणेकर_अनुवादित आठ गझला</a></span></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%9C%E0%A4%A8%E0%A4%BE%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%A6%E0%A4%A8%20%E0%A4%95%E0%A5%87%E0%A4%B6%E0%A4%B5____%E0%A4%8F%E0%A4%95%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%20%27%E0%A4%97%E0%A5%8B%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%B3%E0%A4%BE%E0%A4%9A%E0%A5%80%27" style="font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; line-height: 1.2; text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">जनार्दन केशव__एक गझल 'गोपाळाची'</span></a></div>
<li style="border: none; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; line-height: 1.2; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;"><br /></span></li>
</ul>
<div style="font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; line-height: 23.1px; text-align: center;">
<span style="line-height: 19.2px;"><span style="color: magenta; font-size: large;">गझला</span></span></div>
<div style="font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; line-height: 23.1px; text-align: center;">
<span style="line-height: 19.2px;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;"><br /></span></span></div>
<div style="font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; line-height: 23.1px; text-align: center;">
<span style="line-height: 19.2px;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;"><br /></span></span></div>
<ul style="font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; line-height: 1.2; list-style: none; margin: 0px; padding: 0px;">
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%85%E0%A4%AD%E0%A4%BF%E0%A4%B7%E0%A5%87%E0%A4%95%20%E0%A4%89%E0%A4%A6%E0%A4%BE%E0%A4%B5%E0%A4%82%E0%A4%A4____%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">अभिषेक उदावंत____तीन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%85%E0%A4%AE%E0%A4%BF%E0%A4%A4%20%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%98___%E0%A4%9A%E0%A4%BE%E0%A4%B0%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">अमित वाघ___चार गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%87%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%9C%E0%A4%BF%E0%A4%A4%20%E0%A4%AD%E0%A5%80%E0%A4%AE%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%B5%20%E0%A4%89%E0%A4%97%E0%A4%B2%E0%A5%87____%E0%A4%A6%E0%A5%8B%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">इंद्रजित भीमराव उगले____दोन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%95%E0%A4%AE%E0%A4%B2%E0%A4%BE%E0%A4%95%E0%A4%B0%20%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B8%E0%A4%B2%E0%A5%87___%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">कमलाकर देसले___तीन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%95%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%A4%E0%A4%BE%20%E0%A4%A1%E0%A4%B5%E0%A4%B0%E0%A5%87___%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">कविता डवरे___तीन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%95%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%82%E0%A4%A4%E0%A4%BF____%20%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">क्रांति____ तीन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%96%E0%A4%B2%E0%A5%80%E0%A4%B2%20%E0%A4%AE%E0%A5%8B%E0%A4%AE%E0%A5%80%E0%A4%A8___%E0%A4%A6%E0%A5%8B%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">खलील मोमीन___दोन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%97%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A4%BE%E0%A4%A7%E0%A4%B0%20%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%9F%E0%A5%87%20%27%E0%A4%85%E0%A4%AD%E0%A4%AF%27____%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%9A%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">गंगाधर मुटे 'अभय'____पाच गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%97%E0%A4%9C%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A4%A8%20%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%98%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%B0%E0%A5%87____%E0%A4%9A%E0%A4%BE%E0%A4%B0%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">गजानन वाघमारे____चार गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large; text-decoration: none;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%97%E0%A4%A3%E0%A5%87%E0%A4%B6%20%E0%A4%B6%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%87____%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;">गणेश शिंदे____तीन गझला</a></span></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%A1%E0%A5%89.%E0%A4%95%E0%A5%88%E0%A4%B2%E0%A4%BE%E0%A4%B8%20%E0%A4%97%E0%A4%BE%E0%A4%AF%E0%A4%95%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%A1___%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%9A%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">डॉ.कैलास गायकवाड___पाच गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%A1%E0%A5%89.%E0%A4%B8%E0%A5%81%E0%A4%A8%E0%A5%80%E0%A4%B2%20%E0%A4%85%E0%A4%B9%E0%A4%BF%E0%A4%B0%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%B5____%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%9A%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">डॉ.सुनील अहिरराव____पाच गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%A6%E0%A4%BF%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%95%E0%A4%B0%20%E0%A4%9A%E0%A5%8C%E0%A4%95%E0%A5%87%E0%A4%95%E0%A4%B0_____%E0%A4%B8%E0%A4%B9%E0%A4%BE%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">दिवाकर चौकेकर_____सहा गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%A8%E0%A4%9C%E0%A5%80%E0%A4%AE%E0%A4%96%E0%A4%BE%E0%A4%A8_____%E0%A4%A6%E0%A5%8B%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">नजीमखान_____दोन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%A8%E0%A4%BF%E0%A4%B2%E0%A5%87%E0%A4%B6%20%E0%A4%95%E0%A4%B5%E0%A4%A1%E0%A5%87____%E0%A4%9A%E0%A4%BE%E0%A4%B0%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">निलेश कवडे____चार गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large; text-decoration: none;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%A8%E0%A4%BF%E0%A4%B6%E0%A4%AC%E0%A5%8D%E0%A4%A6%20%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5____%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%9A%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;">निशब्द देव____पाच गझला</a></span></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%B5%E0%A5%80%E0%A4%A3%20%E0%A4%AC%E0%A4%BE%E0%A4%AC%E0%A5%82%E0%A4%B2%E0%A4%BE%E0%A4%B2%20%E0%A4%B9%E0%A4%9F%E0%A4%95%E0%A4%B0___%E0%A4%8F%E0%A4%95%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">प्रवीण बाबूलाल हटकर___एक गझल</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%B6%E0%A4%BE%E0%A4%82%E0%A4%A4%20%E0%A4%AA%E0%A5%8B%E0%A4%B0%E0%A5%87____%E0%A4%9A%E0%A4%BE%E0%A4%B0%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">प्रशांत पोरे____चार गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%B7%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A4%20%E0%A4%9C%E0%A4%BE%E0%A4%AE%E0%A4%A6%E0%A4%BE%E0%A4%B0____%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">प्रषान्त जामदार____तीन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%9C%E0%A5%81____%E0%A4%9A%E0%A4%BE%E0%A4%B0%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">प्राजु____चार गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%AC%E0%A4%A6%E0%A5%80%E0%A4%8A%E0%A4%9C%E0%A5%8D%E0%A4%9C%E0%A4%AE%E0%A4%BE%20%E0%A4%AC%E0%A4%BF%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%9C%E0%A4%A6%E0%A4%BE%E0%A4%B0____%E0%A4%9A%E0%A4%BE%E0%A4%B0%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">बदीऊज्जमा बिराजदार____चार गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%AE%E0%A4%A8%E0%A4%BF%E0%A4%B7%E0%A4%BE%20%E0%A4%A8%E0%A4%BE%E0%A4%88%E0%A4%95____%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">मनिषा नाईक____तीन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%AE%E0%A4%AE%E0%A4%A4%E0%A4%BE____%E0%A4%A6%E0%A5%8B%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">ममता____दोन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large; text-decoration: none;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%AE%E0%A4%B8%E0%A5%82%E0%A4%A6%20%E0%A4%AA%E0%A4%9F%E0%A5%87%E0%A4%B2____%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;">मसूद पटेल____तीन गझला</a></span></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%AE%E0%A4%BF%E0%A4%B2%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%A6%20%E0%A4%B9%E0%A4%BF%E0%A4%B5%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%B3%E0%A5%87___%E0%A4%8F%E0%A4%95%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">मिलिंद हिवराळे___एक गझल</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%AF%E0%A5%8B%E0%A4%97%E0%A4%BF%E0%A4%A4%E0%A4%BE%20%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%9F%E0%A5%80%E0%A4%B2____%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">योगिता पाटील____तीन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large; text-decoration: none;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%9C%E0%A5%80%E0%A4%B5%20%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%B8%E0%A4%B0%E0%A5%82%E0%A4%B3%E0%A4%95%E0%A4%B0___%E0%A4%A6%E0%A5%8B%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;">राजीव मासरूळकर___दोन गझला</a></span></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B5%E0%A4%BF.%20%E0%A4%AC%E0%A5%8D%E0%A4%B0.%20%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%9C%E0%A4%97%E0%A5%81%E0%A4%B0%E0%A5%81___%E0%A4%9A%E0%A4%BE%E0%A4%B0%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">वि. ब्र. राजगुरु___चार गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large; text-decoration: none;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%B6%E0%A5%8D%E0%A4%B5%E0%A4%9C%E0%A5%80%E0%A4%A4%20%E0%A4%A6%E0%A5%80%E0%A4%AA%E0%A4%95%20%E0%A4%97%E0%A5%81%E0%A4%A1%E0%A4%A7%E0%A5%87____%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;">विश्वजीत दीपक गुडधे____तीन गझला</a></span></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B6%E0%A4%BF%E0%A4%B2%E0%A5%8D%E0%A4%AA%E0%A4%BE%20%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B6%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%82%E0%A4%A1%E0%A5%87____%E0%A4%A6%E0%A5%8B%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">शिल्पा देशपांडे____दोन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B6%E0%A4%BF%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%9C%E0%A5%80%20%E0%A4%B8%E0%A4%BE%E0%A4%B5%E0%A4%82%E0%A4%A4____%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%A8%20%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">शिवाजी सावंत____तीन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B6%E0%A5%81%E0%A4%AD%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A4%A8%20%E0%A4%9A%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%9A%E0%A4%95%E0%A4%B0%20%27%E0%A4%85%E0%A4%B0%E0%A5%81%E0%A4%A3%27__%E0%A4%9A%E0%A4%BE%E0%A4%B0%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">शुभानन चिंचकर 'अरुण'__चार गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B6%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A5%80%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%A6%20%E0%A4%9C%E0%A5%8B%E0%A4%B6%E0%A5%80___%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">श्रीपाद जोशी___तीन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B6%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A5%80%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%AE%20%E0%A4%97%E0%A4%BF%E0%A4%B0%E0%A5%80____%E0%A4%A6%E0%A5%8B%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">श्रीराम गिरी____दोन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large; text-decoration: none;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B8%E0%A4%82%E0%A4%A4%E0%A5%8B%E0%A4%B7%20%E0%A4%95%E0%A4%B8%E0%A4%B5%E0%A4%A3%E0%A4%95%E0%A4%B0____%E0%A4%A6%E0%A5%8B%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;">संतोष कसवणकर____दोन गझला</a></span></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B8%E0%A5%81%E0%A4%A7%E0%A5%80%E0%A4%B0%20%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%B3%E0%A5%80%E0%A4%95____%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%9A%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">सुधीर मुळीक____पाच गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;"><a href="http://gazalkar14.blogspot.com/2014/10/blog-post_89.html">सुप्रिया जाधव_चार गझला</a></span></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B8%E0%A5%81%E0%A4%B6%E0%A4%BE%E0%A4%82%E0%A4%A4%20%E0%A4%96%E0%A5%81%E0%A4%B0%E0%A4%B8%E0%A4%BE%E0%A4%B2%E0%A5%87____%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%A8%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;">सुशांत खुरसाले____तीन गझला</span></a></li>
<li style="border: none; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="text-decoration: none;"><span style="color: #3d85c6; font-size: large;"><a dir="ltr" href="http://gazalkar14.blogspot.com/search/label/%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%AE%E0%A5%80%E0%A4%9C%E0%A5%80____%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%9A%20%E0%A4%97%E0%A4%9D%E0%A4%B2%E0%A4%BE" style="text-decoration: none;">स्वामीजी____पाच गझला</a></span></span></li>
<li style="border: none; font-size: 13px; margin: 0px; padding: 0.25em 0px; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: medium; line-height: normal;">
<span class="Apple-style-span" style="color: #3d85c6; font-size: x-large;">*************************************</span></div>
</span></li>
</ul>
</div>
</div>
<b style="background-color: white; color: #222222; font-family: Georgia, serif; font-size: 13px; line-height: 18.48px; text-align: center;"><span style="color: #cc0000; font-family: 'Times New Roman';"> ब्लॉगर स्टॅटसनुसार वाचलेली पृष्ठे :</span></b><br />
<div style="text-align: center;">
<br />
<!--hitwebcounter.com--><a href="http://www.hitwebcounter.com/" style="color: #63766c; font-family: Geneva, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 10px; text-decoration: none;" target="_blank" title="Free Hit Counter"><strong>Free Hit Counter</strong>
</a>
</div>
</div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<!--hitwebcounter Code START-->
<a href="http://www.hitwebcounter.com/" target="_blank">
<img alt="" border="0" src="http://hitwebcounter.com/counter/counter.php?page=6209082&style=0019&nbdigits=5&type=page&initCount=9620" title="" />
</a> </div>
<!--hitwebcounter.com--><a href="http://www.hitwebcounter.com/" style="color: #848387; font-family: Geneva, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 10px; text-decoration: underline;" target="_blank" title="Stats Of Hits"><strong>Stats Of Hits </strong>
</a>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-82940155790651755772014-10-04T11:21:00.002-07:002014-10-08T20:50:21.863-07:00_______अच्छे अल्फाज ...किसी भी मौसिकी के ...मोहताज नही होते________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<img height="248" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjH8EyZz1lBkXkrKrKF622B4d96R1HfPQhBrgI6uHXU7WAOZSFsQSYn8duTlXbkvySgWCLX6XRrL2EZb3P3SPu9KWjOO9_eyhE_LzscCc8liOL5Hp6C6_jqPbIddGGjWsbUEXGqFgy630lh/s1600/IMG_10501968659421.jpeg" width="320" /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
"वैराळकरजी,निवडक ७-८ गझलकारांचा दोन तासांचा मराठी गझल मुशायरा पणजी येथे आयोजित करायचा,जमेल?"</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
गोवा राज्य वस्तुसंग्रहालयाच्या संचालक गझलकारा राधा भावे यांचा फोन...सहकारी मंडळींशी बोलून होकार दिला.दुस-या दिवशी पुन्हा फोन,"मुशाय-याला नाव काय द्यावे ?....वैभव जोशी,ममता,सुधीर शी बोललो..."गझलरंग"कळवून टाकले..लगेच पुन्हा फोन,"आयोजक संस्थेचे नाव?"....</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
अशा रितीने,सुरेश भट गझलमंच'आणि,'गझलरंग'या दोन गझलसंज्ञा अस्तित्वात आल्या...</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
स्थापना आणि शुभारंभ मुशायरा दिनांक-२९ एप्रील २०१२...ठिकाण-गोवा राज्य वस्तुसंग्रहालयाचे टुमदार देखणे सभागृह,पणजी.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
गेल्या अडीच वर्षांच्या कालावधीत 'गझलरंग' एकूण सत्तावीस मुशायरे झालेत.पणजीत दोन,मुंबईसह महाराष्ट्रातील वेगवेगळ्या ठिकाणी आठ आणि एस.एम.जोशी सभागृह पुणे येथे सतरा.यापैकी एक फक्त महिला गझलकारांचा आणि एक उर्दू-मराठी मिला-जुला...शहरी,ग्रामीण,वेगवेगळ्या व्यवसाय क्षेत्रातल्या अठ्ठेचाळीस गझलकारांनी या मंचावरून सादरीकरण केले.विशेष म्हणजे त्यापैकी पस्तीस गझलकार वय वर्षे २५ते४० या वयोगटातले.पुढच्या आठ मुशाय-यांचे वेळापत्रक तयार आहे.खच्चून भरलेल्या प्रेक्षागृहात प्रसंगी खाली जमिनीवर बसून उसळून-उसळून दाद देणारे रसिक हे आमचे ऊर्जास्थान.मुंबईच्या URL फाऊंडेशनचे उदयदादा लाड आणि स्वतःचे नाव जाहीर न करण्याचे कडक बंधन घातलेले काही मित्र यांची साथ हे आमचे संचित.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
या दमदार वाटचालीत बरीच तथ्ये सामोरी आली.अनेक खरे-खोटे चेहरे वाचता आले.पण दोन उल्लेखनीय बाबी:</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
1.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
महाराष्ट्रातील तरूण पिढी अत्यंत जबाबदारीने,सातत्याने दमदार अस्सल,सकस,निर्दोष गझल लिहित आहे.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
2.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
"गायक गाण्याच्या कार्यक्रमाच्या माध्यमातून लोकांसमोर आणतो म्हणून हे गझलकार लोकांना माहीत होतात,आम्ही यांना मोठे करतो"अशा स्वरुपाची दर्पोक्ती एका स्वयंघोषित पंडित गायकाने काही वर्षांपूर्वी केली होती.ती किती पोकळ होती याचा अनुभव आला.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
जवळ जवळ प्रत्येक महिन्यात पुण्यातील एस.एम.जोशी सभागृहात 'गझलरंग' मुशायरा सादर केला जातो.सहा वाजता एकही खुर्ची रिकामी नसते.नंतर आलेले सुमारे१००-१५० रसिक दोन रांगांच्या मध्ये खाली बसून असतात.टाळ्या,शिट्यांची बरसात सुरू असते.कुठल्याही वाद्याची अथवा कथित कमावलेल्या-गमावलेल्या पंडिती गळ्याची साथ नसते.अगदी तरन्नुम मध्ये सुद्धा सादरीकरण न करण्याचे बंधन काटेकोरपणे पाळले जाते.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
कधीतरी एका जाणकार रसिकमित्राने नोंदविलेल्या वैश्विक सत्याची अनुभूती प्रत्येक मुशायरा देऊन जातो.तो म्हणाला होता-</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
"अच्छे अल्फाज किसी भी मौसिकी के मोहताज नही होते ।"...</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhiwm8Lm1RWJY_SolX-HkeiSUHbOtlhQhPXENFzeeAPLIUblCrslWKapVpUmBCz6IcyZEPupf_KM19LNqrwHE3Vg_6PbWZUMhQFjtU7UDejKLAfjaMXLL7AdgBrW2RJlp574EzD2d_WFoMj/s1600/IMG_12018460523263.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhiwm8Lm1RWJY_SolX-HkeiSUHbOtlhQhPXENFzeeAPLIUblCrslWKapVpUmBCz6IcyZEPupf_KM19LNqrwHE3Vg_6PbWZUMhQFjtU7UDejKLAfjaMXLL7AdgBrW2RJlp574EzD2d_WFoMj/s1600/IMG_12018460523263.jpeg" height="300" width="400" /></a></div>
<div style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKdwo97FRIi3_-CKpqcUtLoIZIfpT1-S5CYBGVJYpgoxuCHnTyXUkTm5rl0aIr2ER3vI_ifX5FtDF4N5LVKRD4mdXYcODtRDF1gdLzPkcT_idQ6iCUtBXjAVV5OXPlO5H6zkLovqnwUVER/s1600/IMG_11145526525479.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKdwo97FRIi3_-CKpqcUtLoIZIfpT1-S5CYBGVJYpgoxuCHnTyXUkTm5rl0aIr2ER3vI_ifX5FtDF4N5LVKRD4mdXYcODtRDF1gdLzPkcT_idQ6iCUtBXjAVV5OXPlO5H6zkLovqnwUVER/s1600/IMG_11145526525479.jpeg" height="300" width="400" /></a></div>
<div style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghwf5Ke-bQ0tFXAfY9S77B-ty-hMjqZ44QkoBZjuGPTTVCE4A81PCg8w4RxBpbeV0eCD2xdWwAIMFWL3JWatEgZ2QdmgFw8KLT4SVMpPF2rCPxm_jfV5ssiEw0tKW9vmhNuo21Kdbnjbs1/s1600/IMG_11927292133136.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghwf5Ke-bQ0tFXAfY9S77B-ty-hMjqZ44QkoBZjuGPTTVCE4A81PCg8w4RxBpbeV0eCD2xdWwAIMFWL3JWatEgZ2QdmgFw8KLT4SVMpPF2rCPxm_jfV5ssiEw0tKW9vmhNuo21Kdbnjbs1/s1600/IMG_11927292133136.jpeg" height="300" width="400" /></a></div>
<div style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIdjO10bUHloMd5v54xeSXAHLcjaXUlvcp1AKyqEo1qahdGKi_mG80sc2qmL8dS1td0VNn7ruy3dbwDj1OZn1YsBPf45DzuzPc04tuvhO3bPLs_OqaLUparOSA6txDM3t9YnTsCl3esFkI/s1600/IMG_11435742105200.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIdjO10bUHloMd5v54xeSXAHLcjaXUlvcp1AKyqEo1qahdGKi_mG80sc2qmL8dS1td0VNn7ruy3dbwDj1OZn1YsBPf45DzuzPc04tuvhO3bPLs_OqaLUparOSA6txDM3t9YnTsCl3esFkI/s1600/IMG_11435742105200.jpeg" height="300" width="400" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxLKf47bAxx9P1S_67tBMs-jim7vy8U2uRRWukpCR3xiD5BEifPqNb0KaX8xUOJTP2y_efrFmye1cRKZqEvoEKOrU7N8iUYUiqsIyKGDvCeIdUNQWKc7ynG33WmmUk2cIF7RdJF5emZIJc/s1600/IMG_11210947502593.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxLKf47bAxx9P1S_67tBMs-jim7vy8U2uRRWukpCR3xiD5BEifPqNb0KaX8xUOJTP2y_efrFmye1cRKZqEvoEKOrU7N8iUYUiqsIyKGDvCeIdUNQWKc7ynG33WmmUk2cIF7RdJF5emZIJc/s1600/IMG_11210947502593.jpeg" height="300" width="400" /></a></div>
<div style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgnmkD5e4n04UwI3Wyg_SLx2GoB4ManV6seeuP5DXrMF_GF2a5ZRNrUyVxtPHdZyKV91SHSPMvYjSK7lLEi2hhzQFSpornwRT6lZYgZcb5_7PL_A5Tj80X68kjommPXNIm9eHtLlMkQcSC8/s1600/IMG_11020665926502.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgnmkD5e4n04UwI3Wyg_SLx2GoB4ManV6seeuP5DXrMF_GF2a5ZRNrUyVxtPHdZyKV91SHSPMvYjSK7lLEi2hhzQFSpornwRT6lZYgZcb5_7PL_A5Tj80X68kjommPXNIm9eHtLlMkQcSC8/s1600/IMG_11020665926502.jpeg" height="300" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhV3uV0Nmo1ZyEpvV_6L8riPAaTMIbTbCXeUq5O21RLHvI3jYUsX9RL1tVoNustNdHkxAip7oMmJE5fcmWbRD7gBPvvjmDMcNihkNyNXAOIaZD2V1_foJk3nPDXEC6ilJYltULcJnkHhUhZ/s1600/19796n+copy.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhV3uV0Nmo1ZyEpvV_6L8riPAaTMIbTbCXeUq5O21RLHvI3jYUsX9RL1tVoNustNdHkxAip7oMmJE5fcmWbRD7gBPvvjmDMcNihkNyNXAOIaZD2V1_foJk3nPDXEC6ilJYltULcJnkHhUhZ/s1600/19796n+copy.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<ol>
<li style="text-align: center;"><br /></li>
</ol>
</div>
</div>
<!-- Blogger automated replacement: "https://images-blogger-opensocial.googleusercontent.com/gadgets/proxy?url=http%3A%2F%2F2.bp.blogspot.com%2F-aLZB5X24hgA%2FVC57bJCmQaI%2FAAAAAAAABgs%2FobI0wF_MZoI%2Fs1600%2FIMG_10501968659421.jpeg&container=blogger&gadget=a&rewriteMime=image%2F*" with "https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjH8EyZz1lBkXkrKrKF622B4d96R1HfPQhBrgI6uHXU7WAOZSFsQSYn8duTlXbkvySgWCLX6XRrL2EZb3P3SPu9KWjOO9_eyhE_LzscCc8liOL5Hp6C6_jqPbIddGGjWsbUEXGqFgy630lh/s1600/IMG_10501968659421.jpeg" -->गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-73984889008217323332014-10-02T10:37:00.002-07:002014-10-05T20:42:11.913-07:00____________________________संपादकीय__________________________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: left;">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgO_fUOBvgYXrnsTrWmysrqrQx7OPjfv4NM8cg4D9D_-0r4VZImzT1_GnxjnD84frh9-l02R7nt79WCoY8Hy8nd16I1Huu0PKgOhcnDLG2ioodZSPHJZ_ATYLA3zVhcj6vx-fqbo5GFmbum/s1600/03.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgO_fUOBvgYXrnsTrWmysrqrQx7OPjfv4NM8cg4D9D_-0r4VZImzT1_GnxjnD84frh9-l02R7nt79WCoY8Hy8nd16I1Huu0PKgOhcnDLG2ioodZSPHJZ_ATYLA3zVhcj6vx-fqbo5GFmbum/s1600/03.JPG" height="320" width="213" /></a></div>
<br />
<br />
प्रिय गझलकार मित्र-मैत्रिणींनो,</div>
<div style="text-align: left;">
'गझलकार' सीमोल्लंघन विशेषांकाच्या आवाहनाला</div>
<div style="text-align: left;">
या वर्षी आपण जो उत्स्फूर्त प्रतिसाद दिला;</div>
<div style="text-align: left;">
तो अभूतपूर्वच म्हटला पाहिजे.</div>
<div style="text-align: left;">
अगदी आज सकाळपर्यंत मेलवर,व्हाॅटस् अॅपवर </div>
<div style="text-align: left;">
गझलांचा ओघ सुरूच होता.</div>
<div style="text-align: left;">
गझला उशिरा मिळाल्याने </div>
<div style="text-align: left;">
अनेक मित्रांच्या गझलांचा समावेश </div>
<div style="text-align: left;">
अंकात करता आला नाही;ह्याची खंत आहे.</div>
<div style="text-align: left;">
काही मित्रांनी मेल करताना गझलांच्या फोटो इमेजेस </div>
<div style="text-align: left;">
पाठविल्या असल्याने त्यांचाही उपयोग करता आला नाही.</div>
<div style="text-align: left;">
त्याबद्दल दिलगीर आहे.</div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
हेमंत पुणेकरांनी केलेले मराठी गझलांचे गुजराती अनुवाद<br />
हे या अंकांचे वैशिष्टय ठरावे.</div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
जनार्दन केशव ह्यांची पन्नास शेरांची मेगा गझल ही</div>
<div style="text-align: left;">
या अंकाची खासियत.</div>
<div style="text-align: left;">
गझल स्फुरण्याची निमित्ते कालांतराने गळून पडतात</div>
<div style="text-align: left;">
आणि मागे उरते ते त्या गझलमधून विविध वृत्ती-प्रवृत्तीवरील </div>
<div style="text-align: left;">
काव्यात्म भाष्य;</div>
<div style="text-align: left;">
स्थल-कालाच्या मर्यादा ओलांडणारे!</div>
<div style="text-align: left;">
तसेच काहीसे जनार्दन केशव ह्यांच्या गझलचे व्हावे.</div>
<div style="text-align: left;">
झाले नाही तरी एकाचवेळी बावन्न काफिये </div>
<div style="text-align: left;">
ह्या गझलेने दिलेले आहेतच.</div>
<div style="text-align: left;">
ते संदर्भासाठी नवोदितांना ह्या अंकात उपलब्ध आहेत.</div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
ह्यावेळी गझलकारांचा क्रम </div>
<div style="text-align: left;">
त्यांच्या नावानुसार आकारविल्हे-अल्फाबेटिकली</div>
<div style="text-align: left;">
लागलेला आहे. </div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
अंकातील गझलांच्या निमित्ताने </div>
<div style="text-align: left;">
एक टीपण आणखी लिहून </div>
<div style="text-align: left;">
अंकात समाविष्ट करण्याचा मानस आहे.<br />
<br />
आपल्या सुरेख चित्रांची अनुमती दिल्याबद्दल<br />
कलाश्री बर्वे यांचे हार्दिक आभार.<br />
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
सर्व गझलकारांना,वाचकांना</div>
<div style="text-align: left;">
सीमोल्लंघनाच्या मनःपूर्वक शुभेच्छा!</div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
-श्रीकृष्ण राऊत</div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-12723220921521782982014-10-02T10:33:00.003-07:002014-10-08T07:09:35.087-07:00______________वो जो हममे तुममे करार था______सुधाकर कदम____________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<img alt="Sudhakar Kadam" height="200" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-xpa1/v/t1.0-1/c15.0.320.320/p320x320/10455122_675460005876022_3117083946706383126_n.jpg?oh=2f216cc98cc972daeaabd716422598d5&oe=54BD8DE1&__gda__=1421774246_6031b8e9897b18da150761e519a118ff" width="200" /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
गझलसह कोणत्याही काव्याचे माध्यम शब्द,छंद,वृत्त,अलंकार वगैरे वगैरे आहे असे मानल्या जाते.या माध्यमांची विशेषता ही आहे,की यांना कोणताही बाह्याआधार नाही.हे सगळे आपल्या आत उसळत असतात.दुसरी विशेषता ही आहे,की या द्वारे उत्तम भावाभिव्यक्ती होऊ शकते.भाव हा एक शब्द असा आहे की जो विचार,वेदना (Feeiling) आणि अभिवृत्ती (Attitude) याचा द्योतक आहे.तिसरी विशेषता म्हणजे यातून सुक्ष्म भाव सुद्धा व्यक्त करता येतात.चौथी विशेषता ही आहे, की यात संदिग्धता आणि अस्पष्टता फारच कमी असते.तरी पण अंतर्मनातील भाव या माध्यमातून पूर्ण रुपाने व्यक्त होत नाही,असे माझे मत आहे.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
आता आपण संगीताचा विचार करु...संगीताचे मुख्य माध्यम स्वर आणि लय हे आहे.हे माध्यम अतिशय आंतरिक आहे.आपणाला यास बाहेरून एकत्र करायची गरज पडत नाही.तसेच संगीतामध्ये दोन अशा विशेषता आहे,की ज्या दुसर्या कोणत्याच कलांमध्ये नाहीत.त्यातील एक आहे ’काकु’.काकु हा शब्द ’के’ धातुपासून उत्पन्न झाला आहे.ज्याचा अर्थ आहे ’लोकोपतापयोः...’ म्हणजे ध्वनीची हृदयापासून निघणारे सुक्ष्मभाव व्यक्त करण्याची क्षमता...! ही शक्ती किंवा क्षमता फक्त ध्वनी किंवा स्वरातच आहे,शब्दात नाही.दुसरी विशेषता ही आहे,की ध्वनीमध्ये कर्षण (ताणणे)गूण आहे.याला आपण कितीही मात्रांपर्यंत ओढू (ताणू) शकतो.शब्दाला जर जास्ती ओढ दिली तर शब्दत्वाची हानी होऊन त्याचे ध्वनीत परिवर्तन होते.या दोन विशेषत्वामुळे संगीतामध्ये जी सुक्ष्म भाव व्यक्त करण्याची शक्ती येते ती अन्य कोणत्याच कलांमध्ये नाही.स्वरांमध्ये जो सलगपणा (Immediacy) आहे तो अन्य कोणत्याच माध्यमात नाही.शब्दाच्या भावाभिव्यक्तित अडथळा येऊ शकतो परंतू स्वरांच्या भावामध्ये तो येत नाही.ही एक सरळ भाषा आहे.जिचा उपयोग पशु-पक्षी सुद्धा करतात.ध्वनीचे वैशिष्ठ्य म्हणजे ती एका हृदयातून निघते आणि दुसर्या हृदयात पोहोचते..शब्दांना समजणे कठीण जाऊ शकते पण स्वर म्हणजे मानवाची मातृभाषा आहे.त्याची अभिव्यक्ती हृदयातून होते आणि त्यामुळेच या भाषेने पशु-पक्षी सुद्धा प्रभावित होतात.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
एवढी मोठी प्रस्तावना करण्याचं कारण आजची आपली मोमिन खाँ मोमिन यांची ’वो जो हममे तुममे करार था...’ ही गझल आहे.ही गझल बेगम अख्तर,मेहदी हसन,फ़रीदा खानम,ग़ुलामली,मधुरानी,चित्रासिंग,पंकज उधास,अहमद-महमद हुसैन,पिनाज़ मसानी,शफ़ाक़तअली खान,आबेदा परवीन पासून तर आताच्या जोजो मुखर्जी पर्यंत सगळ्यांनी ही गझल गायिली आहे.इतक्या मोठ्या प्रमाणावर गायिल्या जाण्याचं भाग्य दुसर्या कोणत्या गझलला मिळालं असेल असं मला वाटत नाही.(या गझलचे ’पॉप’ (की पाप ?) ही शज़ाद रॉयने केले आहे.)वरील सर्व गायक-गायिका आपापल्या ठिकाणी सर्वश्रेष्ठ आहेत.त्यांचे विचार,सादरीकरण,सुरावट वगैरे वगैरे त्यांच्या परीने उत्कृष्टच आहे,यात काहीच वाद नाही.तरी पण ’काकु’ चा विचार केला असता मला मधुरानीने गायिलेली ही गझल जास्ती भावली आहे. ही बंदिश ’तोडी’ रागात आहे.या अगोदर आपण ’मिलकर जुदा हुए तो ना सोया करेंगे हम...’ ही जगजित-चित्रासिंग यांनी गायिलेली गझल ऐकलेली आहे.ती सुद्धा तोडी रागातच होती,त्यामुळे मी रागाच्या तपशिलात शिरत नाही.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
मधुरानीच्या आवाजात,गायनात आणि सादरीकरणात एक वेगळेपणा आहे.तो ऐकणार्याला सहजपणे आपलंसं करून घेतो.शब्द-स्वरांशी लडीवाळ खेळ करण्याची त्यांची पद्धत किंवा शैली म्हणा,आपल्यालाही ’तो’ लडीवाळपणा जाणवेल अशा प्रकाररे ’लाडावत’ नेतो.असे शब्द-स्वरांचे लाड करत-करत कुरवाळत गाणे फार कमी गायकांना जमते.खालील गझल ऐकतांना आपणास हे निश्चितच जाणवेल.गझलची सुरवातच अतिशय आर्जवपूर्वक लाडिकपणे होते.त्यातील मंद्र सप्तकातील ’निषाद’ स्पष्टपणे दाखवून,दुसरी ओळ अलवारपणे आपल्या समोर येते...तेव्हा ऐकतच राहावेसे वाटते...तसेच प्रत्येक शेरातील ’पंचम’ स्वर सुद्धा आपण कोणीतरी खास पाहुणे असल्याच्या थाटात येऊन,आपले अस्तित्व प्रकर्षाने दाखवून देतो. संगीतकार आणि गायिका म्हणून मधुरानीला खरोखरच महान मानावे लागेल,असे मला वाटते...</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
या गझलचे आणखी एक वैशिष्ठ्य म्हणजे सर्व गायकांनी तिला ’रूपक’ या सात मात्राच्या तालामध्ये बांधले आहे.याचा अर्थ असा की दुसर्या तालात तिची बांधणीच होऊ शकत नाही,असे यातून सूचित होते.आणि कोणी बांधण्याचा प्रयत्न केला तर रसभंग होण्याची शक्यता जास्ती आहे.इतर अनेक गझला प्रत्येक गायकाने आपापल्या वकूबाप्रमाणे वेगवेगळ्या तालात बांधून सादर केल्या,परंतू ही गझल सगळ्यांना अपवाद ठरली आहे.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
मधुरानी नंतर मला आवडलेली गायिका आहे ’नैय्यरा नूर’....तिचे ’सादगीभरे’ सादरीकरण काळजाला भिडतेच ! याचा अर्थ इतरांनी चांगले गायिले नाही असा आपण घेवू नये.आवडण्याचे स्वातंत्र्य नेहमीच ऐकणार्याला असते..... येथे मधुरानी चा VDO टाकला आहे.नैय्यरा नूर सह इतर वर उल्लेख केलेल्या सर्व गायकांचे VDO www.gazalgazal.blogspot.com या blog वर आपणास ऐकता,बघता येईल.<br />
<br />
<br />
<iframe allowfullscreen="" frameborder="0" height="315" src="//www.youtube.com/embed/IvXSfTE34Zw" width="420"></iframe>
<br />
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
’वो जो हममे तुममे क़रार था...’</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
वो जो हम में तुम में क़रार था तुम्हें याद हो के न याद हो</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
वही यानी वादा निबाह का तुम्हें याद हो के न याद हो</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
वो नये गिले वो शिकायतें वो मज़े-मज़े की हिकायतें</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
वो हर एक बात पे रूठना तुम्हें याद हो के न याद हो</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
कोई बात ऐसी अगर हुई जो तुम्हारे जी को बुरी लगी</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
तो बयाँ से पहले ही भूलना तुम्हें याद हो के न याद हो</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
सुनो ज़िक्र है कई साल का, कोई वादा मुझ से था आप का</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
वो निबाहने का तो ज़िक्र क्या, तुम्हें याद हो के न याद हो</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
कभी हम में तुम में भी चाह थी, कभी हम से तुम से भी राह थी</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
कभी हम भी तुम भी थे आश्ना, तुम्हें याद हो के न याद हो</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
हुए इत्तेफ़ाक़ से गर बहम, वो वफ़ा जताने को दम-ब-दम</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
गिला-ए-मलामत-ए-अर्क़बा, तुम्हें याद हो के न याद हो</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
वो जो लुत्फ़ मुझ पे थे पेश्तर, वो करम के था मेरे हाल पर</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
मुझे सब है याद ज़रा-ज़रा, तुम्हें याद हो के न याद हो</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
कभी बैठे सब में जो रू-ब-रू तो इशारतों ही से गुफ़्तगू</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
वो बयान शौक़ का बरमला तुम्हें याद हो के न याद हो</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
किया बात मैं ने वो कोठे की, मेरे दिल से साफ़ उतर गई</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
तो कहा के जाने मेरी बाला, तुम्हें याद हो के न याद हो</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
वो बिगड़ना वस्ल की रात का, वो न मानना किसी बात का</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
वो नहीं-नहीं की हर आन अदा, तुम्हें याद हो के न याद हो</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
जिसे आप गिनते थे आशना जिसे आप कहते थे बावफ़ा</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
मैं वही हूँ “मोमिन”-ए-मुब्तला तुम्हें याद हो के न याद हो</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
-मोमिन खाँ मोमिन</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
</div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-62973702498968526582014-10-02T10:15:00.000-07:002014-10-02T17:42:30.858-07:00'मुक्त पक्षी' माधव जूलियनांची एक उत्कृष्ट प्रेमविषयक गझल_डॉ. अविनाश सांगोलेकर<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;">
<img height="200" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-xaf1/v/t1.0-1/c22.22.276.276/p320x320/546604_105414499596800_482329213_n.jpg?oh=d61668391295a6bab53154201b552f91&oe=54CD3A39&__gda__=1421919402_d223e5d2c6f0ab28e4bfc1f53c759002" style="text-align: left;" width="200" /> </div>
<br />
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
इ.स.१९२० ते १९४० हा कालखंड मराठी कवितेच्या इतिहासात रविकिरण मंडळाच्या नावाने ओळखला जातो. ह्या मंडळाचे प्रमुख सदस्यकवी माधव त्र्यंबक पटवर्धन उर्फ माधव जूलियन (जन्मः इ.स.१८९४, मृत्यूः इ.स.१९३९) हे होत. त्यांनी फार्सी भाषेच्या आपल्या व्यासंगातून मराठीत 'गझल' हा काव्यप्रकार परिचित करून दिला. त्यातून हा काव्यप्रकार लोकप्रिय झाला. शिवाय त्यांनी ह्या काव्यप्रकारातून बरेच काव्यलेखनही केले. 'गज्जलांजलि' (इ.स. १९३३)हा त्यांचा कवितासंग्रह ह्या दृष्टीने पाहण्याजोगा आहे. 'गझल' हा काव्यप्रकार व प्रेमभावना ह्यांचा सांधा बर्याच वेळा जुळतो, हे माधव जूलियनांच्या प्रेमभावनापर गझलांधूनही स्पष्ट होते. 'प्रणपढंरीचे वारकरी' अशी उपहासपूर्ण पदवी जी बा. अ. भिडे ह्यांनी माधव जूलियनांना दिली ती त्यांच्या प्रेमभावनापर गझलांचा विचार करूनच!</div>
<div style="text-align: justify;">
वरील सर्व बाबींसंदर्भात 'मुक्त पक्षी' ही माधव जूलियनांची प्रेमभावनापर गझल एक उत्कृष्ट प्रातिनिधिक नमुना जरूर म्हणता येते. सात व्दिपदींच्या ह्या गझलेत प्रेमभंग झालेल्या प्रियकराने आपल्या प्रेयसीला उद्देशून मनोगत सांगितले आहे. त्याचे हे मनोगत साहजिकच दु:खपूर्ण उद्गारांनी भरलेले व भारावलेलेही आहे. हा प्रियकर स्वतःचा उल्लेख 'नेणता पक्षी' असा करतो, तर प्रेयसीचा उल्लेख 'खुबीने जाळे टाकणारी' असा करतो. हा दृष्टीने पुढील व्दिपदी उद्धृत करण्याजोगी आहे:</div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-tab-span" style="white-space: pre;"> </span></div>
<div style="text-align: justify;">
''नेणता पक्षी मला पाहूनि तू</div>
<div style="text-align: justify;">
भोवती जाळे खुबीने टाकिले.''</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-tab-span" style="white-space: pre;"> </span>ह्या व्दिपदीतून हेही स्पष्ट होते की, प्रियकर हा साधाभोळा, निष्पाप, अजाण असा आहे व त्याला प्रेयसीनेच आपल्या प्रेमाच्या जाळ्यात ओढलेले आहे, तेही खुबीने!</div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-tab-span" style="white-space: pre;"> </span>प्रेयसीच्या प्रेमरूपी घरात प्रियकर लवकरच रमला. तो स्वातंत्र्यप्रिय असताना, मुक्तपणे जीवन कंठत असताना त्याला ह्या आपल्या जीवनाचे विस्मरण झाले. कारण प्रेयसीने आपल्या प्रेमपाशात त्याला जखडून तर ठेवलेच; परंतु दास्याचे, गुलामगिरीचे धडेही त्याच्या गळी तिने कुशलतेने उतरविले. पुढे हे प्रेमाचे पाश ढिले झाले; तरी तला मुक्त,मोकळे जीवन नकोसे वाटत गेले. तो स्पष्टच म्हणतो,</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
''मी ममत्वे रंगलो गेही तुझ्या,</div>
<div style="text-align: justify;">
मी न जाई पाश होताही ढिले.''</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-tab-span" style="white-space: pre;"> </span>प्रेयसीशी इतकी एकरूपता झाल्यानंतर तीच प्रेयसी की, जिने प्रियकराला आधी प्रेमाचे वेड लावले होते, ती आता मात्र त्याला वार्यावर सोडून स्वत: नामानिराळी झाली आहे. शिवाय ती मानभावीपणाने प्रियकराला म्हणते की, मी मुक्त केले असल्याने तुला हे जग पाचूच्या रानाप्र्रमाणे हिरवेगार व निळ्या आकाशाप्रमाणे विशाल असे आनंदपूर्ण वाटेल व त्यात तू खुशाल रमावे. प्रेयसीचे हे उद्गार ऐकून हताशपणे प्रियकर तिला प्रतिप्रश्न करतो. तो म्हणतो,</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
''काय राने पाचुची आता मला?</div>
<div style="text-align: justify;">
काय हे आकाश मौजेचे निळे?''</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
शेवटची ही व्दिपदी प्रियकराच्या प्रेमभंगाच्या दु:खाला अधिक उंचीवर नेणारी अशी आहे.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-tab-span" style="white-space: pre;"> </span>प्रेयसीने वार्यावर सोडलेल्या प्रियकराला उद्देशून 'मुक्त पक्षी' हे जे प्रतीक माधव जूलियन ह्यानीं योजले आहे; ते अत्यंत सूचक, अर्थपूर्ण व भावगर्भ असे आहे. ह्या प्रतीकामधून त्यांनी विरहाचे जे चित्रण केले आहे; ते अत्यंत आर्त आहे. म्हणूनच ते रसिकाला अस्वस्थ करून सोडणारेही आहे. भोळ्याभाबड्या प्रियकराबद्दल रसिकमनात सहानुभूती निर्माण होते, तर त्याला फसवणार्या प्रेयसीबद्दल चीड निर्माण होते. संपूर्ण गझलेत साधेसोपेपणा, ओघवतेपणा व सहजस्वाभाविकपणा ओतप्रोत आहे. प्रेयसीने आपल्याला वार्यावर सोडले, ह्याबद्दलचा राग निमूटपणे गिळणारा-सहन करणारा एक संयमी, सोशीक व समंजस प्रियकर जसा ह्या गझलेतून पहावयास मिळतो; तसाच तो मनातून दुभंगलेला आहे, हताश झालेला आहे, हेही पहावयास मिळते. प्रेयसीने कितीही लाथाडले, कितीही कठोरपणा दाखवला; तरी माधव जूलियनांच्या प्रेमकवितेतील प्रियकर ते सर्व मुकाटपणे सहन करतो; ह्याच सत्याचा पुनःप्रत्यय 'मुक्त पक्षी' ही प्रेमविषयक गझलसुद्धा देते, ह्यात शंका नाही.</div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-tab-span" style="white-space: pre;"> </span>अशा प्रकारे उत्कृष्ट प्रेमकवितेचे सर्व गुणविशेष माधव जूलियनांच्या 'मुक्त पक्षी' ह्या प्रेमविषयक गझलेत दृग्गोचर होत राहतात.</div>
<div style="text-align: justify;">
________________________________________</div>
<div style="text-align: justify;">
डॉ. अविनाश सांगोलेकर,</div>
<div style="text-align: justify;">
प्राध्यापक व प्रमुख, मराठी विभाग,</div>
<div style="text-align: justify;">
सावित्रीबाई फुले पुणे विद्यापीठ,</div>
<div style="text-align: justify;">
पुणे- ४११ ००७</div>
<div style="text-align: justify;">
(भ्रमण ध्वनी ९८५०६१३६०२)</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-24681177286449716282014-10-02T10:08:00.000-07:002014-10-09T22:23:04.698-07:00________उर्दू व गुजराती गझलचे वृत्त_ डॉ. रईश मनीआर__अनुवाद: हेमंत पुणेकर_______<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0wYweuhIrEGtyL4fu280TI8cIRs-Kvty_USjafAon7LHcv2tFa3IGCxZDJC7lBUM7hI98FY2DXGWEbsEXaB1dYhRH0jfD718tH6tE_F5GdVB_IdK-l6KLNKW4Q96GlnTV4vVQlTqd4gch/s1600/Raeeshbhai.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0wYweuhIrEGtyL4fu280TI8cIRs-Kvty_USjafAon7LHcv2tFa3IGCxZDJC7lBUM7hI98FY2DXGWEbsEXaB1dYhRH0jfD718tH6tE_F5GdVB_IdK-l6KLNKW4Q96GlnTV4vVQlTqd4gch/s1600/Raeeshbhai.jpg" height="640" width="483" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
डॉ. रईश मनीआर गुजरातीतले प्रतिष्ठित गझलकार व गझल अभ्यासक आहेत. गझलांमध्ये कोणती वृत्ते किती प्रमाणात वापरले जातात हे जाणून घेण्यासाठी त्यांनी 346 गुजराती आणि 437 उर्दू गझलांचे अशा 783 गझलांची वृत्ते तपासली. त्या अभ्यासातून असा निष्कर्ष काढता येतो की 95% पेक्षा जास्त गझलांमध्ये फक्त 31 वृत्ते वापरली गेली आहेत. ह्या वृत्तांना भारतीय मात्रावृत्तांप्रमाणे पंचकल, षट्कल, सप्तकल आणि अष्टकल अशा प्रकारे विभाजित करून त्यांच्या 'गझलनुं छंदोविधान' पुस्तकात समाविष्ट केले आहे. त्यांच्या पुस्तकाच्या 'छंदनिरूपण' ह्या प्रकरणाचे संक्षिप्त भाषांतर खालील प्रमाणे आहे. </div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
पंचकल वृत्तः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
1) लगागा X 4</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
2) लगागा लगागा लगागा लगा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
3) लगागा X 8</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
4) गालगा X 4</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
5) गालगा X 6</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
6) गालगा X 8</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
7) गालगा गालगा गालगागा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
षट्कल वृत्तः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<span style="background-color: white; color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.9400005340576px; text-align: left; white-space: pre-wrap;">8) गालगा गाललगा गाललगा गागागा(गाललगा) </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
9) गा गालगाल गाललगा गालगाल गा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
10) गा गाललगा गाललगा गाललगा गा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
11) लगाल गाललगा गालगाल गागागा(गाललगा)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
12) गालगा गालगाल गागागा(गाललगा)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
13) गालगा गाललगा गाललगा(गागागा)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
14) गा गाललगा लगालगा गा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
15) गा गालगाल गागा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
16) गालगाल गागागा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
17) गा गाललगा गागा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
18) लगालगा X 4</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
19) लल गालगाल गागा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
20) गाललगा लगालगा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
सप्तकल वृत्तः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
21) गालगागा गालगागा गालगा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
22) गालगागा गालगागा गालगागा गालगा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
23) गागालगा X 4</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
24) लगागागा X 4</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
25) लगागागा लगागागा लगागा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
26) ललगालगा X 4</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
अष्टकल वृत्तः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
27) गा गाललगागा(गागागागा) गागागा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
28) गागागागा गागागागा गागागागा गागागा (गागागागा ऐवजी गाललगागा चालतं)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
29) गा गाललगागा गागागा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
30) गागागागा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
31) लगालगागा X 4</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
वरील 31 वृत्तांचे वजन,प्रचलन(वृत्ते आढळण्याचे प्रतिशत प्रमाण)</div>
<div class="separator" style="clear: both;">
आणि उदाहरणे खालीलप्रमाणे-</div>
<div class="separator" style="clear: both;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
पंचकल वृत्तः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
1) लगागा X 4</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 4.3, उर्दू 2.3, एकुण 3.3</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* अकेले अकेले कहां जा रहे हो</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* जवाँ है मुहब्बत हँसी है जमाना</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
2) लगागा लगागा लगागा लगा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 1.7, उर्दू 1.7, एकुण 1.7</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* दिखाई देये यूँ कि बेखुद किया</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* बहारोने मेरा चमन लूटकर</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
3) लगागा X 8</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 1.9, उर्दू -, एकुण 0.9</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* हमें और जीनेकी चाहत न होती अगर तुम न होते अगर तुम न होते</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
4) गालगा X 4</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 0.6, उर्दू 2.5, एकुण 1.6</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* कर चले हम फिदा जानोतन साथीयो</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* खुश रहे तु सदा ये दुआ है मेरी</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
5) गालगा X 6</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती -, उर्दू -, एकुण-</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
6) गालगा X 8</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 0.6, उर्दू 0.7, एकुण 0.7</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* धीरे धीरे कलाई लगे थामने उनको उंगली थमाना गज़ब हो गया</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
7) गालगा गालगा गालगागा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती -, उर्दू -, एकुण -</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः </div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* बेवफा यूँ तेरा मुस्कुराना, प्यार करने के काबिल नहिं है</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
षट्कल वृत्तः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<span style="background-color: white; color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.9400005340576px; text-align: left; white-space: pre-wrap;">8) गालगा गाललगा गाललगा गागागा(गाललगा) </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 2.0, उर्दू 9.7, एकुण 5.8</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* फिर वही शाम वही गम वही तनहाई है</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* ज़िन्दगी प्यार की दो चार घडी होती है</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
9) गा गालगाल गाललगा गालगाल गा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 30.7, उर्दू 19.4, एकुण 25.1</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* मैं ज़िंदगी का साथ निभाता चला गया</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* मिलती है ज़िंदगीमें मुहब्बत कभी कभी</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
10) गा गाललगा गाललगा गाललगा गा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 1.9, उर्दू 4.2, एकुण 3.0</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* सीने में जलन आँखमें तुफान सा क्यूँ है</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* दुनियामें हूँ दुनियाका तलबगार नहीं हूँ</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
11) लगाल गाललगा गालगाल गागागा(गाललगा)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 10.7, उर्दू 9.1, एकुण 9.9</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* ज़ुबांपे दर्दभरी दास्तां चली आई</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* कभी कभी मेरे दिलमें खयाल आता है</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
12) गालगा गालगाल गागागा(गाललगा)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 3.5, उर्दू 9.6, एकुण 6.5</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः-</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* आपकी बात बात फूलोंकी</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* ये मुलाकात इक बहाना है</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
13) गालगा गाललगा गाललगा(गागागा)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 0.1, उर्दू 1.5, एकुण 0.9</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* और क्या एहदे वफा होते है</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* जाईए आप कहा जायेंगे</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
14) गा गाललगा लगालगा गा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती -, उर्दू 0.5, एकुण 0.2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* तुम इतना जो मुस्कुरा रहे हो</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* ऐ हैरते आशिकी जगा मत</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
15) गा गालगाल गागा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 2.2, उर्दू 0.3, एकुण 1.3</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* आवाज़ दे कहाँ है दुनिया मेरी जवाँ है</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* सारे जहाँ से अच्छा हिन्दोस्तां हमारा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
16) गालगाल गागागा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 0.2, उर्दू 1.1, एकुण 0.7</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* ज़िंदगी की राहोमें रंजो ग़म के मेले हैं</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* तुम तो ठहरे परदेसी साथ क्या निभाओगे</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
17) गा गाललगा गागा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 0.2, उर्दू 1.5, एकुण 0.3</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* बचपन की मुहब्बत को दिलसे न भूला देना</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* ईन आंखो की मस्ती के मस्ताने हज़ारों हैं</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
18) लगालगा X 4</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती -, उर्दू -, एकुण -</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* पुकारता चला हूँ मैं ग़ली ग़ली बहार की</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* वो शाम कुछ अजीब थी ये शाम भी अजीब है</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
19) लल गालगाल गागा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती -, उर्दू 0.6, एकुण0.3</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* रहा ग़र्दिशो में हरदम मेरे ईश्क का सितारा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* ये न थी हमारी किस्मत कि विसाले यार होता</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
20) गाललगा लगालगा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 1.0, उर्दू 1.5, एकुण 1.2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* दिल को है तुमसे प्यार क्यूँ ये न बता सकूंगा मैं</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* सोचा था क्या क्या हो गया</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
सप्तकल वृत्त</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
21) गालगागा गालगागा गालगा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 4.5, उर्दू 2.8, एकुण 3.6</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* दिल के अरमाँ आँसुओ में बह गये</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* कोई सागर दिलको बहलाता नहीं</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
22) गालगागा गालगागा गालगागा गालगा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 8.5, उर्दू 10.8, एकुण 9.6</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* आपकी नज़रों ने समजा प्यार के काबिल मुझे</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* तुम गगन के चंद्रमा हो मैं धराकी धूल हूँ</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
23) गागालगा X 4</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती -, उर्दू 0.7, एकुण 0.3</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* हम बेवफा हरग़ीज़ न थे पर हम वफा कर ना सके</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* ये दिल ये पागल दिल मेरा क्यूँ बुझ गया, आवारग़ी</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
24) लगागागा X 4</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 11.6, उर्दू 10.8, एकुण 11.2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* सजन रे झूठ मत बोलो खुदा के पास जाना है</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* सुहानी चाँदनी रातें हमे सोने नहीं देती</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
25) लगागागा लगागागा लगागा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 0.8, उर्दू 0.5, एकुण 0.7</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* मैं अपने आप से घबरा गया हूँ</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* मुहब्बत करने वाले कम न होंगे</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
26) ललगालगा X 4</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 0.3, उर्दू 3.1, एकुण 1.7</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* न किसी की आँखका नूर हूँ न किसी के दिल का क़रार हूँ</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* तुझे क्या सुनाउं अय दिलरूबा तेरे सामने मेरा हाल है</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
अष्टकल वृत्त</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
27) गा गाललगागा(गागागागा) गागागा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 3.5, उर्दू 0.7, एकुण2.1</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* सीनें में सुलगते हैं अरमाँ आँख़ोमें उदासी छाई है</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* हम छोड़ चले हैं महेफिल को याद आये कभी तो मत रोना</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
28) गागागागा गागागागा गागागागा गागागा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती 0.7, उर्दू 2.6, एकुण 1.6</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* रातकली ईक ख़्वाबमें आई और गले का हार हुई</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* एक था ग़ुल और एक थी बुलबुल</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
गागागागा ऐवजी गाललगागा चालतं</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
29) गा गाललगागा गागागा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती -, उर्दू -, एकुण -</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
30) गागागागा X 2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती -1.2, उर्दू 0.7, एकुण 1.0</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* अपनी धुन में रहता हूँ (एक गुरु कमी केलेला आहे)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
31) लगालगागा X 4</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रचलनः गुजराती -0.3, उर्दू -, एकुण 0.2</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* हज़ार बातें कहे ज़माना मेरी वफा पे यकीन रखना</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* छुपा लो दिलमें यूँ प्यार मेरा कि जैसे मंदिरमें लौ दिये की</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
गझलेत लघु-गुरुची सूट कशी घेतातः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
उदाहरणांचा नीट अभ्यास केल्यावर कळेल की बरेच गुरू अक्षर लघु म्हणून वापरलेले आहेत. उर्दु आणि गुजराती गझलांमध्ये गणवृत्त वापरतांना काही गुरू अक्षरे लघु म्हणून घेतली जातात.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
1) एकाक्षरी गुरू अक्षर लघु म्हणून घेतात.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
2) शब्दांती एकाक्षरी गुरू अक्षर लघु म्हणून घेतात.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
3) उर्दुत तेरा, मेरा, कोई वगेरे शब्दांचे पहिले अक्षर पण लघु म्हणून घेता येतात.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
(ललगालगा X 4)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
तुझे क्या बताउं मैं दिलरुबा तेरे सामने मेरा हाल है</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
लल गा लगाल ल गालगा लल गालगा लल गाल गा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
(ललगा लगाल गागा X 2)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
ये न थी हमारी किस्मत कि विसाले यार होता</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
ल ल गा लगाल गागा ल लगाल गाल गागा</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
लघु-गुरु चर्चाः</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
भाषा शब्दांनी बनलेली आहे व शब्द अक्षरांनी बनलेले आहेत. अक्षरांमध्ये स्वर व स्वराच्या आधाराने उच्चारले जाणारे व्यंजन समाविष्ट असतात. अक्षर हे उच्चारांचे एकक (unit) आहेत. सामान्यतः पद्याच्या लयबद्ध पठनासाठी आणि तालबद्ध गायना- साठी अक्षरांना लघु आणि गुरू अशा दोन वजनामध्ये विभाजित केलेले आहे. भारतीय पिंगळातले गणवृत्त व मात्रावृत्त दोन्ही प्रकारच्या वृत्तांमधे लघु आणि गुरूची विभागणी पायाभूत आहे. </div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
एक लघु अक्षर उच्चारायला जेवढा वेळ लागतो त्यापेक्षा दुप्पट वेळ गुरू अक्षर उच्चारण्यासाठी लागतो. 'काईमोग्राफ' नावाच्या यंत्रावर किंवा रेकाॅर्डिंग साठीच्या कम्प्युटराईज्ड प्रोग्राम द्वारे ध्वनिआंदोलनांना आलेखित करता येतात. त्यांच्या निरीक्षणा वरुन असा निष्कर्ष निघतो कि सामान्यपणे बोलतांना किंवा गद्यवाचनाच्या वेळी लघु व गुरू अक्षरांच्या उच्चाराला लागणा-या वेळाचे प्रमाण 1:2 नसते, पण पद्याच्या पठनात व गायनात हे प्रमाण 1:2 असते.गझलच्या परिभाषेत ह्या प्रमाणाला वजन असे म्हणतात म्हणून गुरू अक्षराचे वजन लघु अक्षराच्या वजनापेक्षा दुप्पट असते असे म्हणतात. गझलच्या वृत्तात दोष आला तर 'मिसरा(ओळ) वजनमें नहीं है' अथवा 'वजन डोलता है' अशी टीप्पणी करण्यात येते.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
हे नोंदवायला हवे कि लघु व गुरूची विभागणी नसलेल्या वृत्तांमध्ये मनहर सारख्या वृत्तात संख्यावृत्त समाविष्ट आहेत. ह्या वृत्तांच्या पठनात अक्षर लघु आहे की गुरू आहे ह्याकडे लक्ष देण्यात येत नाही. त्यामुळे गुरू अक्षर लघु करता दुप्पट वेळ घेत नाही. लघु अक्षर लांबवून बोलेले जातात, उदा-</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* चुप चुप बैठे हो जरूर कोई बात है</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
* जाने कहां मेरा जिगर गया जी</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
(* दिवस तुझे हे फुलायचे)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
ह्या प्रकारची काव्यरचना संगीतबद्ध करतांना देखील लघु-गुरू भेद करण्यात येत नाही. ह्या संख्यावृत्तांशिवाय इतर वृत्तांमध्ये लघु-गुरूची विभागणी पायाभूत आहे.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
गुजराती व उर्दु गझलची वृत्ते अतिचुस्त मात्रावृत्ते आहेत. गणवृत्तांमधे दोन, तीन, चार किंवा पाच लघु एका पाठोपाठ येतात. गझलच्या वृत्तांमधे, जर स्वतंत्र उच्चार नसेल तर, दोन लघु एकापाठोपाठ येत नाही.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
गणवृत्त आपल्या संस्कृत उच्चार प्रणालीला अनुसरतात. त्या प्रमाणे 'क-म-ल','न-य-न' सारख्या शब्दांच्या उच्चाराचे वजन 'ललल' होते, परंतु कालक्रमाने भारतीय उच्चारप्रणालीवर फारसी व अरबी भाषेचा प्रभाव पडल्याने आता 'क-म-ल' च्य ऐवजी 'क-मल्'आणि 'न-यन्'असेच उच्चार प्रचलित असल्याने गझलच्या वृत्तांमधे ह्या शब्दांचे वजन 'लगा' असे होईल. 'करवत' ह्या शब्दाचा क-र-व-त असा 'लललल' वजनाचा उच्चार कुणीच करत नाही, सामान्यतः त्याचा उच्चार कर्-वत् असाच होत असल्याने त्याचे वजन गझलच्या वृत्तांमध्ये 'गागा' असेच घेण्यात येतात.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
कमल, नयन, समय, नजर, असर वगेरे तीन लघु अक्षरांमधे शब्दांचे वजन 'लगा' आहे, त्यावरून असा नियम तयार करता येईल की सलग उच्चारले जाणारी दोन लघु अक्षरे, गझलच्या वृत्तांमधे दोन गुरु उच्चाराचे एकक तयार करतात. आता ह्याच शब्दांना 'गाल' वजनात घेण्याचा प्रयास केला तर 'कम-ल', 'नय-न', 'सम-य', 'नज-र', 'अस-र' असा कर्णकटु व दोषयुक्त उच्चार करावा लागतो. म्हणून ह्या शब्दांना 'लगा' वजनातच घ्यावे लागणार. 'गाल' वजनात नाही. ह्या दोषाने प्रभावित एक उदाहरण पाहू-</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
युद्धकाळी एवढे असवार* कर</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रथम तुझ्या अहमचा संहार कर -- शोभित देसाई (ह्यांची क्षमा मागून )</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
(* असवार= घोडेस्वार)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
प्रथम ओळ वाचून 'गालगा गागालगा गागालगा' असा लघु-गुरूक्रम असल्याचं कळतं. ह्या वजनात दुसरी ओळ उच्चारली तर 'प्रथम' व 'अहम' दोन्ही शब्द 'गाल' वजनात बसवावे लागतात आणि वृत्त सांभाळायला 'प्रथ-म तुझ्या अह-मचा संहार कर' असे कर्णकटु उच्चार करावे लागतात.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
गझलच्या काही वृत्तांमध्ये दोन लघु स्वतंत्र उच्चार एकक म्हणून सुद्धा घेण्यात येतात. दोन लघुंचे स्वतंत्र उच्चार होत असतील अशा शब्दांच्या उदाहरणात 'कविता' व 'अनुभव' हे शब्द आपण घेऊ शकतो. 'क-वि-ता' चे वजन 'ललगा' आणि'अनु-भव' चे वजन 'ललगा' होईल. ह्या शब्दांना 'गागा' म्हणून घेतले तरी पण चालते आणि 'अनु s भव' अशा उच्चारणाने 'लगागा' म्हणून घेतले तरी थोडा उच्चार विकृती दोष स्वीकारून चालण्यासारखे आहे. पण ह्या शब्दांचे श्रेष्ठ वजन 'ललगा'च आहे.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
'अविचारी', 'असमान', 'अविभाजित', 'प्रचलित', 'विनियोग', 'नियमित' ह्या सारख्या शब्दांचे पहिले दोन लघु अक्षर एकत्र करून एक गुरु करणे अवघड आहे. ह्या सर्व शब्दांमध्ये प्रथम दोन अक्षरांचा उच्चार स्वतंत्र असल्याने प्रथम दोन अक्षरांसाठी 'लल' वजनच योग्य आहे.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
वृत्तांच्या दृष्टिने थोडे जास्त अवघड शब्द पाहिले तर 'अविनयी', 'विकिरणे' वगेरे शब्दांच्या पहिल्या तीन लघुंचा उच्चार स्वतंत्र आहे. ह्या शब्दांचे श्रेष्ठ वजन 'लललगा' असेच होणार; ह्या शब्दांना 'गालगा' कि 'लगागा' वजनात घेणे अवघड आहे. म्हणूनच गझलच्या कोणत्याही प्रचलित वृत्तांमधे ह्यांना समाविष्ट करता येणार नाही.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
'बोलवणे' कि 'ऐकवणे' सारख्या शब्दांचे मधले दोन लघु सलग उच्चारित होत असल्याने 'बो-लव-णे' कि 'ऐ-कव-णे'चे वजन 'गागागा' होईल. ह्या शब्दांना 'गाललगा' मापात कधी घेता येणार नाही. त्या उलट 'दंतकथा' व 'लोककला' सारख्या शब्दांच्या दोन्ही लघुंचा उच्चार स्वतंत्र असल्याने त्यांचा 'दं-तक-था' किंवा 'लो-कक-ला' असा उच्चार करून त्यांचे वजन 'गागागा' घेता येणार नाही, त्यांचे खरे वजन 'गाल लगा' असेच होईल. गझलच्या ब-याच वृत्तांमधे दोन स्वतंत्र लघु सलग येतात, ह्या लघुंना गोठवण्यात कविच्या वृत्तकौशल्याची कसोटी होते. दोन सलग येणा-या लघुंचा उच्चार एक एकक म्हणून होत असेल, अर्थात् दोन लघु मिळून एक च श्रुति बनवत असले (उदा. कर, जय, वर) तर त्यांना 'गा' वजनात च घ्यावे लागणार, 'लल' वजन अयोग्य ठरणार. जर दोन सलग येणा-या लघुंचा उच्चार स्वतंत्र असेल, अर्थात् दोन लघुंच्या एकुण दोन श्रुति होत असतील तरच त्यांना 'लल' वजनात घेता येतील. एक साधा नियम असा ठरवता येईल की दोन सलग येणा-या लघुंपैकी पहिला 'अकारान्त' असला आणि दुसरा -हस्व 'इ' किंवा 'उ' स्वरान्त असला तर त्यांचे उच्चार स्वतंत्र राहतात, उदा.- 'यदि', 'कवि', 'कटु', 'लघु'</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
गझलच्या काही वृत्तांमधे, मुख्यतः षट्कल वृतांमध्ये, शेवटचे आवर्तन 'गाललगा' असेल तर विकल्पाने 'गागागा' वापरता येते. शेराच्या एका ओळीचे शेवटचे आवर्तन 'गाललगा' असले आणि दुस-या ओळीचे शेवटचे आवर्तन 'गागागा' असले, तर ते मान्य आहे. परंतु ही सुट फक्त शेवटच्या आवर्तनातच घेता येते, ये लक्षात ठेवायला हवे.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
'तिमिरघन' शब्द 'लगागा' वजनातच घेऊ शकतो. (ति-मिर-घन) ह्या शब्दाला 'गालगा' किंवा 'गागाल' वजनात घेतले तर "तिमि-र-घन" किव्हा 'तिमि-रघ-न' असा चुकीचा उच्चार करावा लागेल. 'भटकणे'किंवा 'बिनसणे' ह्या शब्दांचे खरे वजन 'लगागा' असेच होईल. जर 'गालगा' वजनात घेतले तर 'भट-क-णे' व 'बिन-स-णे' असे अस्वीकार्य उच्चार करावे लागतील.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
'दिवस' शब्द 'दि-वस' असाच उच्चारला जात असल्याने 'लगा' वजनात येईल, परंतु 'दिवसात' चा उच्चार 'दि-व-सा-त' होत असल्याने 'ललगाल' माप श्रेष्ठ ठरेल, विकल्पाने थोड्या शैथिल्या बरोबर 'गागाल' माप पण स्वीकारु शकतो, परंतु 'गालगा' वजन घेतले तर 'दि'चा उच्चार लांबवावा लागतो, जो स्वीकार्य नाही.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
'अर्थ', 'हस्त', 'मित्र', 'रक्त', 'चित्त', 'लग्न', 'तुच्छ', 'बुद्ध', 'भिन्न', 'विप्र' सारख्या शब्दांमध्ये पहिले अक्षर लघु असूनही त्या अक्षरानंतर येणा-या संयुक्त व्यंजनाचा आघात पडल्याने प्रथम अक्षर गुरू मानल्या जाते. लिपीत जरी जोडाक्षर दुस-या अक्षराला जोडलेले दिसत असले तरी उच्चारात त्याचे वजन पहिल्या अक्षराकडे झुकलेले असल्याने ह्या तमाम शब्दांचे वजन 'गाल' असेच घ्यावे लागणार. अक्षर व यज्ञ सारख्या शब्दांचे लिपीनुसार दिसणारे वजन अनुक्रमाने 'लगा' व 'गा' चुकीचे आहेत. उच्चारांच्या आधाराने ह्या शब्दांचे वजन अनुक्रमाने 'गागा' (अक्-शर) व 'गाल' (यद्-न्य) असे होईल.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
''क्षणिक' शब्दात 'क्ष' लघुच मानला जाईल, म्हणून त्याचे वजन 'लगा' होईल. 'युद्धक्षेत्र' सारख्या शब्दात 'क्ष' अक्षर मध्यभागी येत असल्याने आणि हा सामासिक शब्द असल्यामुळे 'द्ध' वर 'क्ष'चा आघात पडत नाही म्हणून त्याचे वजन 'गालगाल' होईल, 'गागागाल' असे होणार नाही. 'अमृत' शब्दात 'म'चा आघात पडल्याने 'अ' गुरु होतो आणि त्याचे वजन 'गागा' होईल.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
ब-या, वह्या सारख्या जोडाक्षरांमध्ये उच्चारणात 'ब' आणि 'व' ह्या अक्षरांवर आघात पडत नाही. जर कुणी 'बर्- या' 'वह्- या' असे उच्चार केले, तर ते चुकीचे ठरतील. हे सर्व निर्बल संयोगाचे उदाहरण आहे. त्यांचे वजन 'लगा' होईल, 'गागा' होणार नाही.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
'पुण्यात' (पुणे शहरात) व 'पुण्यात' (सत्कर्माच्या परिणामात/फलात) काय फरक आहे? हे दोन शब्द लिहिण्यात थोडापण फरक नसला तरीही पहिला शब्द बोलताना 'ण्' चे आघात अगोदरच्या 'पु' अक्षरावर पडत नसल्याने हा निर्बल संयोग आहे.त्याचा उच्चार 'पु-ण्या-त' व त्याचे वजन 'लगाल' असे होईल पण दुस-या शब्दाच्या उच्चारणात 'ण्' चा आघात आधीच्या 'पु' अक्षरावर पडल्याने त्याचा उच्चार 'पुण् - या-त' असा होतो आणि त्याचे वजन 'गागाल' असे होते.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
'अंत', 'अंश', 'संप', 'कंस', 'दंड' सारख्या शब्दातील अनुस्वार उच्चारणात प्रथम अक्षर गुरू होते.पण 'हुंकार'(हिन्दी शब्द) 'मिंया', 'कुँवारा' सारख्या शब्दांचे अनुस्वार कोमल असल्याने प्रथम अक्षर गुरू न होता लघुच राहते.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
__________________________________________________</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<span class="Apple-tab-span" style="white-space: pre;"> </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-50674349021689266592014-10-02T10:03:00.003-07:002014-10-02T23:20:42.661-07:00____________________शहरयार______ विवेक वाकळे_________________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: center;">
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIpbPwl6dVCtc0aQu5PtGNg9S2BVVvCEpuqvl0MCl0CtwizLaAuv682ZJqHO2xIVjLRlfmCk6LMbijUi0TLp7md_BTcghyA125YBfhgCjTPVlomssFUmNWjUh0GeqR84Mm0WluZJzia3lR/s200/VIVEK.jpg" /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
समकालीन उर्दू साहित्यात सुप्रसिध्द लोकप्रिय शायर शहरयार यांनी उर्दू साहित्यात आपला वेगळा ठसा उमटवला आहे.एखादा प्रतिभावंत शायर उर्दू गझल मध्ये किती उच्च स्थानावर पोहोचू शकतो याचे हे एक यथायोग्य उदाहरणच म्हणता येईल. उर्दू साहित्यातील जवळपास सगळेच मोठे साहित्य पुरस्कार मिळालेल्या शहरयार यांना अलिकडल्या वर्षातच साहित्य जगातील सर्वश्रेष्ठ मानल्या गेलेल्या ज्ञानपीठ पुरस्काराने सन्मानित होण्याचा बहूमान प्राप्त झाला आहे. त्यामुळे उर्दू साहित्यात आणि उर्दू शायरीत एक नवा उत्साह संचारला आहे. त्याच बरोबर उर्दू आणि इतर प्रादेशिक भाषांमध्ये केली जाणारी शायरी आणि शायर यांनाही या गोष्टीतून नवी प्रेरणा आणि नवा आदर्श मिळाला आहे. </div>
<div style="text-align: justify;">
उर्दू साहित्यात गझल या साहित्यप्रकाराला ज्ञानपीठ हे समीकरण काही नवीन नाही.या अगोदर हा सन्मान १९९६ मध्ये रघुपती सहाय 'फिराक गोरखपुरी'आणि १९९७ मध्ये अली सरदार जाफरी यांनी प्राप्त केलेला आहे. शहरयार यांच्यामुळे या परंपरेत आणखी भर पडली शहरयार यांच्या व्यक्तिमत्वाचे विविध पैलू आपल्या समोर उलगडण्याचा हा एक छोटासा प्रयत्न...</div>
<div style="text-align: justify;">
वयाची ७८ वर्षे पूर्ण केलेले मशहूर शायर शहरयार यांचे पूर्ण नांव कुंवर अखलाख मोहम्मद खान असे आहे. त्यांचा जन्म दिनांक १६ जून १९३६ साली उत्तर प्रदेशातील बरेली शहरातील एका छोट्याशा आवला गावात झाला होता. त्यांना साहित्य जगतात 'शहरयार' या नावानेच ओळखले जाते. 'शहरयार' या शब्दाचा अर्थ राजा असा ही होतो. त्यांच्या टोपण नावाप्रमाणेच त्यांनी उर्दू साहित्यातील त्यांचे अस्तित्व सिद्ध केले आहे. त्यांचे सुरूवातीचे शिक्षण बुलंदशहर येथे आणि उच्च शिक्षण अलिगढ मुस्लिम विद्यापीठात पूर्ण झाले. १९६१ मध्ये उर्दू मध्ये स्नातकोत्तर पदवी घेतल्यानंतर १९६६ मध्ये अलिगढ मुस्लिम विश्वविद्यालयात उर्दूचे प्राध्यापक म्हणून त्यांची नियुक्ती झाली आणि तेथूनच ते उर्दू विभागाचे अध्यक्ष म्हणून सेवानिवृत्तही झाले. </div>
<div style="text-align: justify;">
त्यांच्या साहित्य जीवनाची वाटचाल पत्रकारिते पासून सुरू झाली. त्यांच्या एका मुलाखतीत ते म्हणतात, पत्रकारितेच्या क्षेत्रात प्रवेश म्हणजे माझ्या साठी निव्वळ एक योगायोग होता. खरेतर मला यातून बराचसा फायदाच झाला. तसे मला शिक्षक व्हावयाचे होते. पण त्याचं झालं असं की एम.ए. झाल्यानंतर मी बेकार होतो. माझे उस्ताद पद्मविभूषण प्रो. आले अहेमद सुरूर साहेब यांचे 'हमारी जुबान'हे वृत्तपत्र आणि त्रैमासिक उर्दू साहित्यात निघायचे. त्यांनी मला बोलावून घेतले. ह्यापूर्वी मी जेंव्हा एम.ए. ला होतो तेंव्हा एक पाक्षिक काढले होते. 'ग़ालिब' त्याचे नांव होते. त्याचे सहा अंक मी प्रकाशित केले होते. नंतर मी अलिगढ मुस्लीम विद्यापीठाचे मासिक आणि रिसर्च जर्नल 'फिक्रो नजर' चे आठ वर्षांपर्यंत संपादनही केले. त्याचे बरेच विशेषांकही निघाले. मागील दहा वर्षापासून 'शेरो शायरी', 'हिमाकत, या सारखी पत्रिका मी संपादित करतो . आता पर्यंतच्या माझ्या आयुष्याच्या प्रवासात आणि माझ्या साहित्याचा प्रवासात मी कधीही मागे वळून पाहिले नाही.जीवनात जर एखादं वळण आलं तर त्याला खेळकरपणे मी स्वीकारले.मला खूप चांगले आयुष्य लाभले. मला आतापर्यंतच्या जीवन प्रवासात कुठलीच तक्रार करावयाची नाही. म्हणूनच म्हणावसे वाटते -</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
'नतिजे पर पहूचते है सभी आखिर मे </div>
<div style="text-align: justify;">
हासिल-ए-सैर ए जहाँ कुछ नही है हैरानी है'</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
त्यांच्या या वक्तव्यावरून ते जीवनाला खूप सकारात्मक दृष्टीने पाहत आलेले आपल्या दिसून येतात. त्यामुळेच तर त्यांच्या शायरीत सकारात्मकता दिसून येते. जसे हा एक शेर-</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
आंधिया आती थी लेकीन कभी ऐसा न हूआ</div>
<div style="text-align: justify;">
खौफ के मारे जुदा शाक से पत्ता न हुआ</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
शहरयार यांच्या घरात वंशपरंपरागत साहित्याशी किंवा शायरीशी संबंध नसतांनाही ते ह्या क्षेत्रात यशस्वी वाटचाल करू शकले हेही तितकेच महत्वाचे आहे. ह्या बाबत त्यांच्या एका मुलाखतीत ते असे म्हणतात,मी या क्षेत्रात कसा आलो हे माझे मलाच माहिती नाही. मला फक्त इतके माहीत आहे की, मला पोलीस व्हायचं नव्हतं. माझे वडील पोलिस होते.त्यामुळे स्वाभाविकच ते मला सब इन्स्पेक्टर म्हणून एकदम योग्य समजत होते.असंही मुळीच नव्हतं की, पोलीस क्षेत्राशी काही वाईट गोष्टी मी ऐकल्या होत्या. आणि खुद्द माझ्या वडीलांबद्दल मी काही वाईट पाहिल नव्हतं.पोलिस पदाचा गैरवापर करतांना मी त्यांना कधीच पाहिलं नाही. पण का कुणास ठाऊक माझं मन त्या क्षेत्रात जायला तयार नव्हतं. त्यामुळे मी पोलिस भरतीसाठी घरच्यांना नकार दर्शविला. त्याच दिवसांत एक उर्दू शायर खलील-उल-रहेमान आझमी यांची सोबत मला लाभली आणि मी शायरी करू लागलो. ज्या आवेगाने मी हॉकी खेळत होतो त्याच आवेगाने मी शायरी करू लागलो. आणि मी हे आजही मानतो की, खलील उल रहमान आजमी यांचे माझ्या शायरीच्या मागे पायाभूत योगदान आहे. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
शहरयार सारखा तरक्की पसंद विचार सरणीचा मशहूर शायर साहित्य क्षेत्रात काहीतरी करायचं असं ठरवून आला नव्हता. त्यांच्या घरचे वातावरणही प्रतिकूल होते.योगायोगाने का होईना पण साहित्य क्षेत्रात त्यांचं संवेदनशील मन आपोआपच रममाण झालेलं दिसून येते. हे सांगतांना त्यांना कसलीही खंत वाटत नाही. त्यांच्या शायरीत वेगळे विचार म्हणजे वेगळा 'अंदाज-ए-बयाँ' दिसतो. प्रभाव अथवा प्रेरणेबद्दल ते म्हणतात,माझ्या साहित्यातील विचारधारा ही कुठून येते मलाच नेमके ठाऊक नाही. कदाचित ती ईश्वरकृपेने सुद्धा येत असेल पण इतकं मात्र मी नेहमी कटाक्षाने पाळत आलो की, जे आतापर्यंत उर्दू शायरीत चालत आलेल्या विचार प्रवाहांना आपल्या शायरीत स्थान दिले नाही. याउलट नव विचारांना मी जास्त महत्व दिलं. काहीतरी वेगळं करायचं,कोणाचीही नक्कल करायची नाही,असं मी ठरवत आलो. असे मी मुद्दामच करीत नाही आणि हो ,माझा कुणी आदर्श किंवा प्रेरणास्थान नाही. पण मी या पंरपरेचा एक अविभाज्य भागसुद्धा आहेच. मी आजही ग़ालिब ला खूप वाचतो आणि त्याच बरोबर </div>
<div style="text-align: justify;">
ब-याच समकालीन व नवोदित शायरांचीही शायरी मी नेमाने वाचतो. त्याच बरोबर दुष्यंतकुमार यांनाही मी वाचतो. म्हणजे थोडक्यात सांगायचं झालं तर एवढंच की आतापर्यंतच्या शायरांनी जे अगोदर सांगितलं ते टाळायचा मी प्रयत्न केला. मला हे मान्य आहे माझ्या समकालीन खूप चांगले शायर आहेत पण त्यात माझ्या शायरीची वेगळी अशी ओळख आहे.</div>
<div style="text-align: justify;">
यावरून आपल्या लक्षात येतं की शहरयार सारखा प्रतिभावंत शायर किती विनम्र आहे; जो आजही आपल्या समकालीन व नवोदित शायरांच्या विचाराचा स्वीकार करतो.पण त्यांच्या विचारांचं अनुकरण मात्र आपल्या शायरीत करीत नाही.स्वतः तरक्कीपसंद शायर असला तरी ग़ालिब सारख्या विश्वविख्यात आणि रिवायती शायराची शायरी आजही वाचतो. आपल्या विचारांना कुणाची प्रेरणा आहे हे त्यांचं त्यांना ठाऊक नाही. कदाचित ईश्वरीकृपेने ते घडत असावं असं ते म्हणतात. ग़ालिबही त्यांच्या गझलेतील शेरात असाच विनम्रपणा व कृतज्ञता देवासमोर व्यक्त करतात-</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
आते है गैबसे ये मजामी खयाल मे </div>
<div style="text-align: justify;">
गालीब सरीर ए खामा नवा ए सरोश है</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
म्हणजे ग़ालिब म्हणतो की, मी जे माझ्या शायरीतून लोकांना तत्वज्ञान देतो ते मी देत नाही तर माझ्या माध्यमातून खुद्द ईश्वर ते करवून घेतो. </div>
<div style="text-align: justify;">
शहरयार यांच्या शायरीचा आणखी एक पैलू म्हणजे उमराव जान, गमन, आणि अंजूमन सारख्या चित्रपटांचे गीतलेखन. याबद्दल ते म्हणतात , माझ्या साहित्यावर गीतलेखनाचा जरूर प्रभाव पडला पण तोही योगायोगानेच. मी चित्रपट गीतलेखन करावे असे काही ठरविले नव्हते. याही क्षेत्रात मी योगायोगानेच पोहोचलो. मी या गोष्टीचा कधीच विचारही केला नव्हता. पण त्यातही मी यशस्वीच ठरलो. ही सर्व ईश्वराची कृपा होय. मी हे मान्य करतो की, आम जनते पर्यंत माझ्या शायरीला पोहोचविण्यास फिल्मी गीतांचे खूप योगदान आहे. त्यातल्या त्यात 'उमराव जान'मधल्या गझलांमुळे मला खूप लोकप्रियता मिळाली. या फिल्मी गीतांमुळेच लोकं माझ्या पुस्तकांपर्यंत पोहोचलेत .त्यातल्या त्यात आणखी एक महत्वाची गोष्ट म्हणजे माझी शायरी उडिया, तामिल, तेलगू सह भारताच्या प्रत्येक प्रादेशिक भाषेत उपलब्ध आहे. देवनागरीत तर माझे एकूण सात संग्रह छापले गेलेत. याशिवाय आंतरराष्ट्रीय भाषेत इंग्रजी, फ्रेंच, जर्मन, रशियन या भाषेत माझ्या शायरीचा अनुवाद उपलब्ध आहे.खरेतर फिल्मी गीत लिहिताना प्रत्येक शायराला अनेक बंधने असतात. प्रसंगानुरूप आपले विचार बंदिस्त करावे लागतात. या सर्व प्रतिकूल वातावरणातही मनोरंजनातून तत्वज्ञान सांभाळून आपले विचार श्रोत्यापर्यंत पोहोचविणे किंवा आपला विचार प्रवाह मनोरंजनाच्या माध्यमातून लोकांपर्यंत जसाच्या तसाच कायम ठेवणे फार कठीण असतं. शहरयार साहेबांना ते जितक्या सहजपणे साधलं,ते प्रत्येकाला शक्य होत नाही. </div>
<div style="text-align: justify;">
भारत आणि भारतातील संस्कृतीबद्दल त्यांना अत्यंत आदर आहे. स्वतंत्र भारताच्या जडण घडणीचे ते एक साक्षीदार आहेत. भारताच्या भावनिक बांधीलकीवर,सर्व धर्म समभावाच्या वागणूकीवर त्यांचा विश्वास आहे. स्वतंत्र भारताच्या सर्वांगीण विकासाबद्दल त्यांना अत्यंत अभिमान आहे. </div>
<div style="text-align: justify;">
शहरयार यांच्या शायरीचा मुख्य विषय तत्वज्ञान आणि प्रेम हा आहे. एक जदीद उर्दू विद्वान शायर म्हणून उर्दू साहित्यात त्यांची ख्याती आहे. त्यांच्या साहित्य रचनेतून त्यांच्या स्वानुभवातून व सततच्या प्रयत्नातून आधुनिक काळाच्या समस्या समजावून सांगण्याचा प्रामाणिक प्रयत्न ते करतात. तसेच या काळातील जदीद उर्दू शायरीचा पाया पक्का करण्यात त्यांची महत्वपूर्ण भूमिका आहे. ज्ञानपीठ मिळण्याअगोदर त्यांना उत्तर प्रदेश उर्दू अकादमी पुरस्कार, दिल्ली उर्दू पुरस्कार, फिराक सन्मान या सारख्या कितीतरी पुरस्कारांनी सन्मानित करण्यात आले आहे. या शिवाय १९७८ साली त्यांच्या उर्दू कविता संग्रह ''ख्वाब का दर बंद है'' ला साहित्य अकादमी पुरस्काराने सन्मानित केले गेले.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
शहरयार यांची प्रकाशित पुस्तके खालील प्रमाणे -</div>
<div style="text-align: justify;">
इजम ए आजम (१९६५)</div>
<div style="text-align: justify;">
सातवा दर (१९६९)</div>
<div style="text-align: justify;">
ख्वाब का दर बंद है (१९८७)</div>
<div style="text-align: justify;">
दूध की रौशनी (२००३)</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
शेवटी प्रत्येकालाच कुणाची सोबत जन्मभर पुरत नसते. शेवटी प्रत्येकालाच आपला प्रवास हा एकट्याने तनहा करावा लागतो. म्हणून ते मकत्यात असे म्हणतात -</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ऐ अदा और सुनाये तो क्या हाल अपना</div>
<div style="text-align: justify;">
उम्र का लंबा सफर तय किया तनहा हमने</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
लोक म्हणतात की, जीवन खूप मोठं आहे आणि देवाने आपल्याला ते जगण्यासाठी पाठवलयं पण शहरयार साहेबांना याबद्दल थोडी खंत आहे. ते म्हणतात त्यांना जेंव्हा जीवन कसं जगावं हे समजायला लागलं तेंव्हाच ते संपल. म्हणजे जीवन मला कधी भेटलं आणि माझं बोट सोडून केंव्हा निघून गेलं मला कळलंही नाही. त्यामुळे मला जे जीवन लाभलं ते कदाचित एक स्वप्नच असावं अस त्यांना वाटत. म्हणून ते म्हणतात -</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
कब मिली थी कहा बिछडी थी हमे याद नही</div>
<div style="text-align: justify;">
जिंदगी तुझको तो बस ख्वाब मे देखा हमने</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
प्रेम आणि तत्वज्ञान यांचा सुरेख संगम त्यांच्या शायरीत आपणांस पाहावयास मिळतो. या शिवाय प्रतिकात्मक आणि रूपकात्मक भाषा सौंदर्य कमीत कमी शब्दांत जास्तीत जास्त आशय सांगून जातो याच एक उदाहरण-</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
खूब दुनिया है सुरज से रकाबत थी जिन्हे</div>
<div style="text-align: justify;">
उनको हासिल किसी दिवार का साया न हुआ</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
अशा हा आगळा वेगळा शायर अलिकडेच १३ फेब्रुवारी २०१२ ला </div>
<div style="text-align: justify;">
हे जग सोडून गेला..आपल्यासाठी त्यांच्या उत्तमोत्तम गझलांचा नजरा मागे ठेऊन....</div>
<div style="text-align: justify;">
____________________________________________</div>
</div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-52786782678774858692014-10-02T09:31:00.000-07:002014-10-02T18:08:40.058-07:00गझलविश्वाची परिभाषा बदलणारा गझलसंग्रह : ’माझी गझल निराळी’ - राज पठाण<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<img height="200" src="https://fbcdn-sphotos-h-a.akamaihd.net/hphotos-ak-xfp1/v/t1.0-9/10712833_364502710382769_1324846643233786928_n.jpg?oh=17e298c722ae8cf292e70088216f444b&oe=54C84DE5&__gda__=1422834540_f2f83e5e22e11e50686ab57db9b503e0" width="133" /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
मागच्या विजयादशमीलाच 'माझी गझल निराळी' हा गंगाधर मुटेंचा गझलसंग्रह प्रकाशित झाला आणि लागलीच दुसरी आवृत्ती. “वाह! हार्दिक शुभेच्छा गंगाधर मुटेजी !!” असेच उद्गार निघाले, जेव्हा ही बातमी ऐकली. या गझलसंग्रहाची प्रकाशनापूर्वीच अनेकांना प्रतीक्षा होती त्यापैकी मी सुद्धा एक होतो. शेतकर्यांच्या वेदनांची कैफियत मांडण्यासाठी त्यांनी गझल हा काव्यप्रकार निवडावा हेच मुळी धाडसाचे काम आहे. हा गझलसंग्रह विषयाच्या अनुषंगाने अद्वितीय असाच आहे. “शेतकर्यांचा आसूड” या महात्मा फुलेंच्या पुस्तकानंतर शेतकर्यांच्या जीवनाला समग्र स्पर्श करणारे लिखाण माझ्या वाचनात आले नव्हते. ही पोकळी गंगाधर मुटेंच्या समर्थ लेखणीने भरून काढली आहे.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
मी तसा या प्रांतात नवखाच. दोनशेच्या आसपास गझला लिहिल्यानंतर मला अद्यापही हे उमगले नाही की नेमके मी कोणासाठी लिहीत आहे. परंतु गंगाधर मुटेंकडे मात्र याचे स्पष्ट उत्तर आहे. त्यांचे लेखन त्या तमाम कष्टकऱ्यांसाठी आहे ज्यांच्याकडे या उद्दाम राज्यकर्त्यांनी युगानुयुगे जाणून बुजून दुर्लक्ष केले आहे.</div>
<div style="text-align: justify;">
असेच एकदा फेसबुकवर पडणार्या शेकडो गझलांच्या पावसाचा आनंद लुटत आणि अधून मधून एखादा शेर लिहीत बसलो होतो. अनेक विषय होते - हृदय आणि त्याच्या विविध विकारांचा आशय असलेले, 'उमदा खयाल' वाले. तेवढ्यात मेसेज बॉक्स मध्ये प्रसिद्ध विचारवंत, सामाजिक कार्यकर्ते, लेखक, कवी, असे बहुआयामी व्यक्तिमत्त्व लाभलेले माझे स्नेही, अमर हबीब यांचा मेसेज डोकावला. तो असा होता- “काय हो, आपल्याला परिचित एखादा शायर आहे का, जो शेतकर्यांच्या दयनीय स्थितीवर लिहितो?” मला सुरुवातीला वाटले अमर हबीबजींना असे म्हणावयाचे आहे की “काय हो, तुम्हाला काही उद्योगबिद्योग नाही का? कसल्या गझला लिहिता? जरा ज्वलंत सामाजिक विषयाचे भान ठेवून लिहीत चला.” परंतू त्यांना खरेच कुठेतरी याच विषयावर व्याख्यान द्यायचे होते. मी विचारात पडलो 'गझल आणि शेतकरी'! बापरे!! याप्रसंगी वीज चमकल्यागत गंगाधर मुटे हे नांव माझ्या डोळ्यासमोर आले आणि लागलीच मी त्यांना गंगाधर मुटें हेच एकमेव व्यक्तिमत्त्व शेतकर्यांची गार्हाणी गझलेतून मांडते हे बिनदिक्कतपणे सांगितले होते..<br />
<br />
<div style="text-align: center;">
<img height="320" src="https://fbcdn-sphotos-h-a.akamaihd.net/hphotos-ak-xpf1/v/t34.0-12/10710995_885418911482798_4254046278036096705_n.jpg?oh=e65a5999a598bb6cefe3b69161e83567&oe=543074C0&__gda__=1412447999_392bcb9e51ab1b5b2d3cc003393c7790" width="213" /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
एकंदर काय तर हजारोंच्या घरात आज महाराष्ट्रात मराठी गझलकारांची संख्या गेली असूनही, कास्तकारांच्या मूक वेदनांना समाजासमोर मांडणारे गंगाधर मुटे हेच एकमेव नांव! हा स्तंभ मला टाळताही आला असता परंतू मुद्दाम लिहितोय. गझलेचे अध्वर्यू सुरेश भट यांनी मराठी गझलेचे दालन येणार्या पिढ्यांसाठी खुले केले हे अंतिम सत्य. सुरेश भटांनंतर सर्वार्थाने मराठी गझलेचा झेंडा अटकेपार रोवणारे दोन व्यक्तिमत्त्व मला ज्ञात आहेत, एक इलाही जमादार व दुसरे भीमराव पांचाळे! याचा अर्थ असा मुळीच नाही की आम्ही निव्वळ सुमार लिहितो...!</div>
<div style="text-align: justify;">
काय आहे ही गझल? फक्त दोन ओळींची पूर्ण कविता? तरीही अभिव्यक्तीचे एक सशक्त माध्यम. आज माझ्यासारख्या पामराकडेही १९४ अक्षरगणवृत्तं आणि ४६ मात्रावृत्तांची यादी का यावी? अर्थातच मराठी मातीत गझलेची पाळेमुळे आता अगदी खोलवर रुजू लागली आहेत. गंगाधर मुटेंच्या 'माझी गझल निराळी' या गझलसंग्रहाची पहिली आवृत्ती हातोहात संपणे हे त्याचेच द्योतक आहे!</div>
<div style="text-align: justify;">
काव्यलेखनाचा हा प्रपंच समाज घडवण्यासाठी केलेला पाहून आनंद होतो. शेतकर्यांच्या जीवनावर प्रकाश टाकून त्यांच्या संघर्षाची मशाल सदैव तेवती ठेवण्याचे कठीण काम गंगाधर मुटेंजीनी लीलया पेलले आहे. ८८ गझलांचा हा संग्रह गझलविश्वाची परिभाषा बदलणारा असा आहे.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
घामाची कत्तल जेथे, होते सांज सकाळी</div>
<div style="text-align: justify;">
तुतारी फुंकते तेथे, माझी गझल निराळी</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
या मतल्याने त्यांनी आपली गझल सुरू करून पुस्तकाच्या अगदी सुरुवातीलाच आपली भूमिका स्पष्ट केली आहे. उठसूट गझलेचे वाटोळे करत सुटलेल्या बाजारबुणग्यांना खालील शेर बरेच काही सांगून जातो.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
शब्दांची गुळणी नोहे, नव्हेच शब्द धुराडा</div>
<div style="text-align: justify;">
निद्रिस्थी जागवण्याला, गातो शेर भुपाळी</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
अस्मानी सुलतानीच्या फेर्यांत अडकलेला शेती व्यवसाय अधोरेखीत करताना ते म्हणतात,</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
अडदांड बेत ओला शिजवून पावसाने</div>
<div style="text-align: justify;">
केला शिवार खच्ची भिजवून पावसाने</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
वातानुकूलित काव्य आणि रणरणत्या उन्हात कष्टकर्यांच्या घामातून झरणारे काव्य, इंडिया आणि ग्रामीण भारतातील फरक स्पष्ट करून जाते. हा गझलसंग्रह त्या दृष्टीनेही महत्त्वपूर्ण वाटतो.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
तुझे तडाखे सोसून काया झिजून गेली सुकून गेली</div>
<div style="text-align: justify;">
तरी निसर्गा ! कुठे मनाने यत्किंचित मी खचून गेलो ?</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
अशा या दुर्दम्य इच्छाशक्तीचा आधार घेत गंगाधर मुटेंची गझल उभी राहते आणि ती जगण्याचे बळही निर्माण करते... नव्हे बेसूर जीवनाला सुरात आणते..</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
वृत्तात चालण्याचे शब्दांस ज्ञान झाले</div>
<div style="text-align: justify;">
कविते तुझ्या लयीने जगणे सुरात आले!!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
वाह! क्या बात है! </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
खरे तर गंगाधरजींची गझल सर्वच मानवी भावनांना स्पर्श करताना दिसते. त्यांची गझल बेमालूमपणे एखादवेळी गझलप्रांताच्या मूळगावी सुद्धा लाजतमुरडत जाऊन येते आणि हळुवार यौवनसुलभ वंचनांचा ठाव घेते. मग हे वेगळेपणही रसिकमनाचा ठाव घेणारे ठरते. त्यांची प्रेमरसाने ओतप्रोत भरलेली एक गझल मला बरीच भावली...</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
किती गोड ताज्या स्मृती त्या क्षणांच्या, तुझे ते बिथरणे वगैरे वगैरे</div>
<div style="text-align: justify;">
छुप्या पावलांनी हळुवार येणे, दुपट्टा घसरणे वगैरे वगैरे</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ही गझल शृंगार रसाने ओतप्रोत भरलेली तर आहेच शिवाय ती गंगाधर मुटेंच्या समर्थ लेखणीची साक्ष देणारीही आहे. बहोत बढिया, लाजवाब आणि जबरदस्त गझलियत असलेली गझल म्हणजे ही गझल. त्यानंतरचे शेर तर शायराला शब्दांची पकड मिळाल्याने लाभलेली समाधी अवस्थाच.......... अव्वल नंबर गज़ल आहे ही.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ही गझल वाचली की मला हसरत मोहनीच्या गझलेची आठवण होते... उर्दू मराठीची गज़लियत समपातळीवर येत असल्याचे पाहून आनंदही वाटतो. तीच ती गझल जी गुलाम अली ने गायीली. चुपके चुपके रात दिन आँसू बहाना याद है। मधील हा शेर पहा-</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
खेंच लेना वो तेरा परदे का कोना दफ़तन</div>
<div style="text-align: justify;">
और दुपट्टेसे तेरा वो मुँह छुपाना याद है!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
देशाचा पोशिंदा हा राजकारणात चेष्टेचा विषय होवून बसला आहे. शेतकरी संघटनेच्या शरद जोशींनी उभ्या महाराष्ट्रात कुचकामी व्यवस्थेविरुद्ध संघटनेच्या माध्यमातून एल्गार पुकारला तेव्हा मी अंबाजोगाईत महाविद्यालयीन शिक्षण घेत होतो. भाईंच्या त्या बोलबाल्याच्या लढ्यात माझ्या सख्या भावाला तेव्हा शिक्षण सोडून स्वतःला झोकून द्यावे लागले होते. त्यांना प्रेरित करणारे आजही त्या सुखद क्षणांना जपतात, हा सत्याच्या जपणुकींसाठीचा आदर्श असावा. माझ्या तरुण मनाला तेव्हा वाटले होते माझा शेतकरी बाप आता युगानुयुगांच्या जोखडातून मुक्त होईल. परंतू दुर्दैवाने तो लढा पुढे कमजोर होत गेला. त्याला बळ देण्याचे काम गंगाधर मुटेंनी गझलेच्या माध्यमातून नक्कीच केले आहे. ही आशा पल्लवित करणारी 'अन्नधान्य स्वस्त आहे' ही गझल मनाचा ठाव घेणारी आहे...</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
कोरडा दुष्काळ तेव्हा पांढरे पक्षी दिसेना</div>
<div style="text-align: justify;">
कंच पिकलेल्या सुगीला मात्र त्यांची गस्त आहे!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
वाह! किती सुंदर अभिव्यक्ती आणि किती सखोल आशयगर्भता!!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
मिर्झा ग़ालिब आणि बहादूर शाह जफ़र यांचे जीवन आणि गझल वेगळे केले जाऊ शकत नाहीत. गझल जगावी लागते तेव्हाच निपजते. गंगाधरजींच्या बाबतीतही ही उक्ती मला योग्य वाटते. ज्यांना मातीच्या कळांची जाण नाही, ते या काळ्या आईवर काय लिहिणार? प्रत्यक्ष राबते हातच राबणार्यांच्या जाणिवांची सशक्तपणे अभिव्यक्ती करू शकतात. गंगाधरजींचा हा मतला हे सिद्ध करण्यासाठी स्वयंसिद्ध आहे;</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
कसा जोम यावा खुरटल्या पिकांना, नवे बीज ते अंकुरावे कसे?</div>
<div style="text-align: justify;">
तणांचाच जेथे असे बोलबाला, तिथे अन्य काही रुजावे कसे ?</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
वाह.....!! अगदी साक्षात कास्तकारच ही खंत व्यक्त करू शकतो!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
अण्णा हजारेंनी निर्माण केलेली चळवळ भारतीय इतिहासात सुवर्णअक्षरांनी नक्कीच नोंदवली जाईल. “गोरे गेले काळे आले ! देशाचे वाटोळे झाले !!” असे म्हणत दिल्लीच्या तख्ताला पळताभुई थोडी करणार्या या आंदोलनाच्या प्रभावाखाली कोण येणार नाही? गंगाधरजींसारखे व्यक्तिमत्त्व, ज्याला अन्यायाची चीड व चाड आहे, ते तर न आले तर नवलच! त्यांची 'वादळाची जात अण्णा' ही गझल म्हणजे ज्वलंत सामाजिक परिस्थितीवर जळजळीत प्रहार करण्याच्या प्रक्रियेतून साकारलेले एक सुंदर शिल्पच जणू-</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
धर्म सत्तेचा कळेना, का असा सोकावलेला ?</div>
<div style="text-align: justify;">
भ्रष्ट नेते मोकळे अन् , कोठडीच्या आंत अण्णा !</div>
<div style="text-align: justify;">
* * *</div>
<div style="text-align: justify;">
भ्रष्ट आचारास सत्ता, मुख्य झाला स्रोत आहे,</div>
<div style="text-align: justify;">
घाव घाला केंद्रस्थानी, एकदा द्या मात अण्णा!</div>
<div style="text-align: justify;">
* * *</div>
<div style="text-align: justify;">
आस अण्णा श्वास अण्णा, 'अभय' तेचा ध्यास अण्णा.</div>
<div style="text-align: justify;">
अग्निलाही पोळणार्या, वादळाची जात अण्णा !!!!!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
गझलेचे एक दिलखुलास रूप म्हणजे हझल. 'माझी गझल निराळी' मधील एकूण ६ हझल अतिशय विनोदी तथा हझलविश्वाला समृद्ध करणार्या अशाच आहेत. त्यातील मला अतिशय आवडलेले ५ शेर मी इथे मुद्दाम अधोरेखीत करतो आहे-</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
मारली मी मिठी त्या क्षणी वाटले</div>
<div style="text-align: justify;">
शेरणीच्याच जबड्यात गेला ससा</div>
<div style="text-align: justify;">
* * *</div>
<div style="text-align: justify;">
भोजनाचा लुटा स्वाद पंक्तीमध्ये</div>
<div style="text-align: justify;">
अक्षता टाकण्याला असा वा नसा</div>
<div style="text-align: justify;">
* * *</div>
<div style="text-align: justify;">
करा बंद कानात आकाशवाणी</div>
<div style="text-align: justify;">
अरे मच्छरांनो बघा पेंगतो मी</div>
<div style="text-align: justify;">
* * *</div>
<div style="text-align: justify;">
उगाच पिळतोस रे मिशा तू, कडमडणे हा विकार आहे</div>
<div style="text-align: justify;">
तिच्या खुट्याला तुझ्याप्रमाणे, टुकार घोडे हजार आहे</div>
<div style="text-align: justify;">
* * *</div>
<div style="text-align: justify;">
बघा जरा हो बघा जरासे, कसा भामटा फुगून गेला</div>
<div style="text-align: justify;">
मुरूम-गिट्टी अमाप खातो, तरी न देतो डकार आहे..</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
वाह वा! माझी हझल निराळी !!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
गझलकाराचे व गझलेचे वय जसजसे वाढत जाते तसतसे ते दोघेही तरुण होत जातात असे माझे गुरु तथा सुरेश भटांचे शिष्य आदरणीय प्रा. सतीश देवपूरकर म्हणतात. याचा प्रत्यय हा गझलसंग्रह वाचून येतो. गंगाधर मुटेंची गझल विविध खयालांना एकत्र घेऊन पुढे पुढे अधिकच संपन्न होत गेलेली आहे. गझल निर्मितीत चिंतनाला अतिशय महत्त्व आहे. शिवाय एखाद्या शेराच्या परिपूर्णतेसाठी तास न् तास चालणारा रियाज ही तेवढाच महत्त्वाचा असतो. वृत्तबद्ध रचनांची बांधणी म्हणावी तेवढी सोपी नाही परंतू रियाजाअंती ती सहज साध्य आहे मात्र कमीतकमी शब्दांत दांडगा विचार मांडणे तसे जिकिरीचेच काम आहे. वैचारिक प्रगल्भतेचे प्रतिबिंब तेव्हाच गझलांतून अगदी सहज उतरत जाते, जेव्हा एखादा गझलकार एखाद्या रचनेत रात्रंदिवस अडकून पडतो. दोन मिसरे एका सेकंदातही सुचू शकतात किंवा त्याला दोन दिवसही लागू शकतात. अशावेळी चिंतनाच्या विविधपैलुंची झलक एखाद्या शेरामध्ये एकाचवेळी दिसून येते. गंगाधरजींचा काही गझलांचा या अंगाने विचार केला तर त्यांची वैचारिक ठेवण गझलकार म्हणून प्रथम श्रेणीची वाटते. गझलकार हा प्रथम दर्जाचा विचारवंतही असायलाच हवा. त्यांचा हा मतला आणि काही शेर या बाबीची प्रचिती नक्कीच करून देतात. पाहा</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
घमासान आधी महायुद्ध होते !!</div>
<div style="text-align: justify;">
पुढे माणसांचे यशू-बुद्ध होते !!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
किती सुंदर विचार मात्रांची कसलीही सूट न घेता मांडलेले आहेत! 'रूप सज्जनांचे' ही गझल सुद्धा तितकीच नितांत सुंदर झाली आहे. नमुन्यादाखल एक शेर......</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
लेऊन फार झाले, हे लेप चंदनाचे !!</div>
<div style="text-align: justify;">
भाळास लाव माती, संकेत बंधनाचे !!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
असे सुंदर शेर सहज साध्य असत नाहीत. यासाठी करावा लागतो तास न् तास रियाज. यासाठी जगावी लागते गझल. याचसाठी शायर लिहीत राहतो तहयात. गझल साधनेत गंगाधरजी कुठेच कमी पडलेले नाहीत हेच यातून स्पष्ट होते.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
'माझी गझल निराळी' च्या दुसर्या आवृत्तीत नवीन दोन गझलांची भर पडत आहे ही अतिशय आनंदाची बाब आहे. 'टिकले तुफान काही' आणि 'अमेठीची शेती' या दोन्ही गझला परत शेतकर्याच्या डोक्यावरील फाटक्या आभाळाची जाणीव करून देतात. खरे आहे आपले, गंगाधरजी, अपूर्णतेची खंत घेऊन पोशिंदा आजही हळहळतो आहे.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ललकारण्या दिशांना, उठले तुफान काही !!</div>
<div style="text-align: justify;">
त्यातील फार थोडे, टिकले तुफान काही !!</div>
<div style="text-align: justify;">
* * *</div>
<div style="text-align: justify;">
निद्रिस्त चेतनेचे, सामर्थ्य जागवाया,</div>
<div style="text-align: justify;">
पोटात सागराच्या घुसले तुफान काही !!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
या दोन्हीही गझलांतील एकूण एक शेर दर्जेदार आहेत. नवचैतन्य जागवणारे आहेत. न्याय्य हक्कांच्या लढ्याची तुतारी फुंकणारे आहेत. पिढ्या न् पिढ्या अंधारात खितपत पडलेल्यांना आशेचा किरण दाखवणारे आहेत. आपल्या लेखणीच्या ताकदीची चुणूक दाखवणारे आहेत. त्याच त्या राजकारणाचा वीट आलेल्या समाजाच्या डोळ्यात अंजन घालणार्या आहेत. हा गझलसंग्रह वाचून 'साये में धूप' या दुष्यंत कुमारांच्या गज़लसंग्रहाची आठवण झाली. त्यांची एक गज़ल गंगाधर मुटेंच्या विचारांशी मिळती जुळती आहे, त्यातील दोन शेर येथे देणे मला क्रमप्राप्त वाटते.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
सिर्फ हंगामा खडा करना मेरा मक़सद नही,</div>
<div style="text-align: justify;">
मेरी कोशिश है कि ये सूरत बदलनी चाहिए ।</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
मेरे सीने में नही तो तेरे सीने में सही,</div>
<div style="text-align: justify;">
हो कहीं भी आग, लेकीन आग जलनी चाहिए।</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
यापुढेही पिढ्यानपिढ्यांच्या अबोल आवाजाला गंगाधरजींनी असेच बोलते करत राहावे. त्यांचे चळवळीतील कार्य यशस्वी व्हावे, यासाठी विधाता त्यांना सर्वतोपरी बळ तथा उदंड आयुष्य देवो हीच सदिच्छा!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
गंगाधर मुटे यांना 'माझी गझल निराळी' च्या दुसर्या आवृत्ती निमित्त मनःपूर्वक शुभेच्छा !!</div>
<div style="text-align: justify;">
______________________________________________</div>
<div style="text-align: justify;">
राज पठाण </div>
<div style="text-align: justify;">
अंबाजोगाई, जि. बीड.</div>
<div style="text-align: justify;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-43588493186536616452014-10-02T09:17:00.000-07:002014-10-10T20:30:19.055-07:00___________________हेमंत पुणेकर______ अनुवादित आठ गझला________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<img height="200" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-xaf1/v/t1.0-1/c0.30.297.297/10492553_737142143018421_5527957731456214125_n.jpg?oh=d18823c2807b13cdbebe503c3f4bd6d3&oe=54C6586C&__gda__=1420848335_abeb7e271da7614a356402b33d1cabcf" width="200" /><br />
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
1.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
घर, गाव आठवून उसासून झोपलो घर, गाम स्मरतो, आंख नितारीने सुई गयो</div>
<div style="text-align: center;">
अंधार काळजास लपेटून झोपलो अंधारुं काळजाने लपेटीने सुई गयो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
स्वप्ने पुन्हा नवीन उशाजवळ घेतली स्वप्नो फरी नवीन लीधा ओशिकां नजीक</div>
<div style="text-align: center;">
इच्छा जुन्या मनात उगाळून झोपलो ईच्छाओ जूनी मनमां लसोटीने सुई गयो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
गप्पा करीत भूक कितीवेळ जागली वातोना बहाने भूख क्यां लग जागती रही</div>
<div style="text-align: center;">
मग मी खिसे उगाच तपासून झोपलो आम ज पछी हुं खिस्सा तपासीने सुई गयो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
एकांत पांघरून कुठे नीज लागते एकांत ओढवाथी कदी ऊंघ लागे कंई?</div>
<div style="text-align: center;">
मी दुष्ट आठवांस दटावून झोपलो हुं सघळी दुष्ट यादोने दाटीने सुई गयो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
जे थापटायचे, न अता हात राहिले थाबडता’ता जे हाथ हवे ए नथी रह्या</div>
<div style="text-align: center;">
शहाण्या मुलासमान स्वत:हून झोपलो हुं डाह्यो डमरो खुदने मनावीने सुई गयो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
पोलीस मार देत विचारीत राहिला पोलीस मार मारतो पूछतो रह्यो बस ए ज</div>
<div style="text-align: center;">
फुटपाथवर कुणास विचारून झोपलो फुटपाथ पर हुं कोने पूछीने सुई गयो?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
जेथून उठवणार कधी ना कुणी मला ज्यांथी नही उठाडे कदी कोई पण मने</div>
<div style="text-align: center;">
थडग्यात मी अखेर सुखावून झोपलो अंते कबरनुं सुख ए स्वीकारीने सुई गयो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
- शुभानन चिंचकर – अनुवाद. हेमंत पुणेकर</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
2.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
पायांशी आला होता धावून फुलांचा रस्ता कदमोनी नजीक आव्यो’तो दोडीने फूलोनो रस्तो</div>
<div style="text-align: center;">
वेडात तुझ्या मी आलो टाळून फुलांचा रस्ता हुं केफमां तारा आव्यो टाळीने फूलोनो रस्तो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
चालाया तुझिया सोबत प्रेमाला वेळच नाही ज्यां चालवा तारी साथे प्रियकरने समय ना मळतो</div>
<div style="text-align: center;">
तू काय मिळविले आहे मिळवून फुलांचा रस्ता ते मेळव्युं छे शुं कहे ने पामीने फूलोनो रस्तो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
बरसून तुझ्या अंगावर पाऊस सुगंधी झाला वरसीने तुज अंग ऊपर, वरसाद सुगंधी थयो छे</div>
<div style="text-align: center;">
अन् गंध स्वताचा गेला विसरुन फुलांचा रस्ता ने बेठो स्वयंनी खुश्बु भूलीने फूलोनो रस्तो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
या जन्मी ओळख नाही होणार तुझी काट्यांशी आ जन्मे ओळख तारी नहि थाय कदी कांटा संग</div>
<div style="text-align: center;">
आलीस कपाळा वरती गोंदून फुलांचा रस्ता लावी छे ललाट ऊपर तुं छापीने फूलोनो रस्तो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ते वेड तुझ्या प्रितीचे ती ओढ तुझ्या भेटीची ए घेलछा तुज प्रीतीनी, ए तारा मिलननुं खेंचाण</div>
<div style="text-align: center;">
आगीतून चालत आलो समजून फुलांचा रस्ता हुं आगमां चाली आव्यो समजीने फूलोनो रस्तो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
संभाळ स्वताला थोडे हे रडणे थांबव आता संभाळ जरी पोताने आ रडवुं हवे रोकी ले</div>
<div style="text-align: center;">
जाईल तुझ्या अश्रूंनी वाहून फुलांचा रस्ता आंसु तुज लई ना जाये ताणीने फूलोनो रस्तो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हाताला देऊन हिसका ते दिवस पळाले मागे मुज हाथने झटको दईने ए दिवसो भाग्या पाछळ</div>
<div style="text-align: center;">
अन् पायाखालुन गेला निसटून फुलांचा रस्ता ने पग नीचेथी गयो छे छटकीने फूलोनो रस्तो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
- वैभव देशमुख – अनुवाद हेमंत पुणेकर</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
3.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
पापण्यांनी खोल केले वार तू; ज्यां करे पांपणथी ऊंडा वार तुं;</div>
<div style="text-align: center;">
सात माझे जन्म केले ठार तू. सात मारा जन्म मारे ठार तुं.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मोहराया लागता काया तुझी; महोरवा लागी ज्यां तुज काया सखी</div>
<div style="text-align: center;">
यौवनाचे मानले आभार तू. माने छे यौवन तणो आभार तुं</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ह्या फुलांनी मान खाली घातली; आ फूलोए शीश झुकावी लीधुं</div>
<div style="text-align: center;">
कोणता केला असा शृंगार तू? एवो तो शानो करे शृंगार तुं?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सर्व साच्यातून गेलो येथल्या; सर्व बीबांमां ढळी जोयुं अहीं</div>
<div style="text-align: center;">
जीवनाला दे नवा आकार तू. जिंदगीने दे नवो आकार तुं.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
काल जेव्हा तोल जाऊ लागला; ज्यारे मारी ओर ढळवा लागे छे</div>
<div style="text-align: center;">
लाजण्याचा घेतला आधार तू. लाजवानो ले छे बस आधार तुं.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हासुनी तू प्राण माझा घेतला; प्राण मारा लई लीधा एक स्मितथी</div>
<div style="text-align: center;">
चुंबुनी केले किती सत्कार तू! ने करे चुंबनथी कंई सत्कार तुं!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
- श्रीकृष्ण राऊत – अनुवाद- हेमंत पुणेकर</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
4.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
श्वास माझा अता मोकळा वाटतो श्वास मारो हवे मोकळो लागे छे</div>
<div style="text-align: center;">
हा हवेचा नवा सापळा वाटतो… आ हवानो नवो कारसो लागे छे…</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
रंग आताच सांडू नको ना फुला रंग हमणा ज सौ ढोळी ना दे कळी</div>
<div style="text-align: center;">
देठ थोडा तुझा कोवळा वाटतो… कोई चूंटी न ले, डर घणो लागे छे…</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
रोज अंगावरी चांदणे सांडते रोज ढोळाय छे अंग पर चांदनी</div>
<div style="text-align: center;">
वेष माझा जरी बावळा वाटतो… वेश छो मारो बावळ समो लागे छे…</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
दोन चिमण्यात हे बोलणे चालले वात बे चकलीओमां आ चाली रही</div>
<div style="text-align: center;">
आज माणूसही कावळा वाटतो… मानवी पण हवे कागडो लागे छे…</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सोडता मी तुझा हात हातातुनी हाथ तारो हुं छोडी दऊं जे घडी</div>
<div style="text-align: center;">
जन्म माझा मला पांगळा वाटतो… जन्म मारो मने पांगळो लागे छे…</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
- सतीश दराडे – अनुवाद – हेमंत पुणेकर</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
5.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
राख नाही, ना कुठेही धूर थोडासा राख नहि, ना कशे पण धूम जराक</div>
<div style="text-align: center;">
काळजाचा पेटला कापूर थोडासा.. काळजानुं बळ्युं कर्पूर जराक…</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
भूतकाळाची उजळणी चालली आहे, वीत्या वर्षोने हुं वागोळुं छुं,</div>
<div style="text-align: center;">
दाटला आहे सुखाने ऊर थोडासा! ने भराई आव्युं छे आ उर जराक!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वाहतो आहेस तू रक्तातूनी माझ्या, मारां लोहीमां वहे छे तुं छतां,</div>
<div style="text-align: center;">
का तरीही वाटशी तू दूर थोडासा? केम लागे छे मने दूर जराक?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तू दिलेली सोडचिठ्ठी हरवली आता- गुम ते आपेली छूटाछेडानी प्रत-</div>
<div style="text-align: center;">
राहिला लक्षात पण मजकूर थोडासा.. पण हजु याद छे मजकूर जराक…</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
थेट लोटांगण अताशा घेत नाही मी, कोईना पगमां नथी पडतो हवे,</div>
<div style="text-align: center;">
खरवडूनी पाहतो शेंदूर थोडासा.. खोतरी जोउं छुं सिंदूर जराक…</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सांत्वनाची फार घाई चांगली नाही, बहु उतावळ नहि कर सांत्वननी,</div>
<div style="text-align: center;">
ओसरूदे भावनेचा पूर थोडासा… सरवा दे लागणीनुं पूर जराक…</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
- ज्ञानेश पाटिल – अनुवाद – हेमंत पुणेकर</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
6.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
एकटा सागरकिनारा एकटा एकलो सागरकिनारो एकलो</div>
<div style="text-align: center;">
जन्म ओसरणार सारा एकटा जन्म ओसरवानो आखो एकलो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
केवढे अब्जावधी तारे नभी केटला अबजो छे तारा आभमां</div>
<div style="text-align: center;">
वेगळा प्रत्येक तारा एकटा वेगळो प्रत्येक तारो एकलो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सांग ना देणार कुठवर सावली? बोल क्यां लग आपवानो छांयडो</div>
<div style="text-align: center;">
मेघ तो उंडारणारा एकटा मेघ ए लहेरातो फरतो एकलो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
काढली झापड तसे कळले मला डाबला काढ्या तो समजायुं मने</div>
<div style="text-align: center;">
मीच नाही धावणारा एकटा हुं नथी अहि दोडनारो एकलो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
पांगला मोर्चा, तरी वेडा तिथे मोरचो वीखरायो पण गांडो हजु</div>
<div style="text-align: center;">
देत आहे क्षीण नारा एकटा आपे छे त्यां क्षीण नारो एकलो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
धावणारे धावले झुंडीमध्ये दोडनारा दोडता’ता झुंडमां</div>
<div style="text-align: center;">
चालला तो चालणारा एकटा चालतो’तो चालनारो एकलो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कण्हत आहे कोण गाभाऱ्यामधे? कोण कणसे छे गभारामां जुओ</div>
<div style="text-align: center;">
पोरका, अगतिक, बिचारा, एकटा… साव अनाथ अगतिक बीचारो एकलो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
- चित्तरंजन भट – अनुवाद – हेमंत पुणेकर</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
7.</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
चुकली दिशा तरीही हुकले न श्रेय सारे चूक्यो दिशा छतांपण छूट्या नथी सहारा</div>
<div style="text-align: center;">
वेड्या मुशाफिराला सामेल सर्व तारे पागल प्रवासीने पण आपे छे साथ तारा</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मी चालतो अखंड चालायचे म्हणून बस चालवाने खातर चाल्या करुं निरंतर</div>
<div style="text-align: center;">
धूंदीत या गतीच्या सारेच पंथ न्यारे आ धूनमां गतिनी सौ पंथ लागे प्यारा</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
डरतात वादळांना जे दास त्या ध्रुवाचे डरता जे आंधीओथी, सौ ध्रुवना ए गुलामो</div>
<div style="text-align: center;">
हे शीड तोडलेकी अनुकूल सर्व वारे सढ तोडताज लागे, पवनो बधाय सारा</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मग्रूर प्राक्तनाचा मी फाडला नकाशा मगरूर भाग्यनो ज्यां नकशो में फाडी नाख्यो</div>
<div style="text-align: center;">
विझले तीथेच सारे ते मागचे इशारे बस त्यांज होलवाया, सौ पाछला इशारा</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
चुकली दिशा तरीही आकाश एक आहे चूक्यो दिशा छतांपण आकाश एनुं ए छे</div>
<div style="text-align: center;">
हे जाणतो तयाला वाटेल तेथ न्यारे ए जाणनारने ना नडता कोई उतारा</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
आशा तशी निराशा हे श्रेय सावधांचे आशा समी निराशा ए श्रेय सावधोनुं</div>
<div style="text-align: center;">
बेसावधास कैसे डसणार हे निखारे? सावध नथी जे एने क्यांथी डसे तिखारा? </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
- विंदा करंदीकर – अनुवाद – हेमंत पुणेकर</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
8.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मलमली तारुण्य माझे तु पहाटे पांघरावे मलमली यौवन आ मारुं तुं सवारे ओढजे</div>
<div style="text-align: center;">
मोकळ्या केसात माझ्या तु जीवाला गुंतवावे मारा खुल्ला केशमां तुं खुदने खोई बेसजे</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
लागुनी थंडी गुलाबी शिरशिरी यावी अशी ही लागता ठंडी गुलाबी लखलखु आव्युं हो एम</div>
<div style="text-align: center;">
राजसा माझ्यात तू अन मी तुझ्यामाजी भिनावे ओगळुं तारामां हुं, तुं मुजमां ओगळतो जजे</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कापर्या माझ्या तनूची तार झंकारून जावी कंपता मारा आ तनना तार झंकृत थाय एम</div>
<div style="text-align: center;">
रेशमी संगीत स्पर्शाचे पुन्हा तु पेटवावे रेशमी स्पर्शो वडे संगीतना सूर छेडजे</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
रे तुला बाहुत माझ्या, रूपगंधा जाग यावी मारी बाहोमां सवारे जागजे मारा सखा</div>
<div style="text-align: center;">
मी तुला जागे करावे, तू मला बिलगून जावे हुं जगाडुं सहेज त्यारे तुं मने वळगी जजे</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
- सुरेश भट – अनुवाद – हेमंत पुणेकर</div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-7540153848310037402014-10-02T08:59:00.004-07:002014-10-02T08:59:49.310-07:00_____________________जनार्दन केशव____एक गझल 'गोपाळाची'_____________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<img height="200" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-xfa1/v/t1.0-1/c0.0.320.320/p320x320/23654_101210009916922_1257089_n.jpg?oh=9ebd14c0c3f9b4fb6c3965ad96dc9964&oe=54C3A2BA&__gda__=1421156330_0c9ea1593cd4b26379b45e3bde564dc9" width="200" /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
यश कुणा मिळते विनासायास गोपाळा ?</div>
<div style="text-align: center;">
जाउनी शिखरावरी हरलास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
का निरंतर वाढतो हा ध्यास गोपाळा ?</div>
<div style="text-align: center;">
माणसाला... केवढा हव्यास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
गोड घ्यावा मानुनी रे आपल्यापुरता;</div>
<div style="text-align: center;">
जेवढा मिळतो सुखाचा घास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
आतली कोंडी कधी बेभान झाली तर</div>
<div style="text-align: center;">
गुदमराया लागतो मग श्वास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
-हास होतो शेवटी सा-याच गोष्टींचा;</div>
<div style="text-align: center;">
तू खरेतर घे अता संन्यास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
बोलणे झाल्यावरी जे बोलणे उरते...</div>
<div style="text-align: center;">
तेच मग देते मनाला त्रास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
चांगला आशय कधी तू मांड एखादा;</div>
<div style="text-align: center;">
अक्षरांची केवढी आरास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सत्यता पचवायलाही लागते क्षमता;</div>
<div style="text-align: center;">
शेवटी खोटेपणा हा भास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
चांगदेवाची गुरू ठरलीच ना मुक्ता;</div>
<div style="text-align: center;">
दे खरा सन्मान तू ज्ञानास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
जग किती गेले पुढे...तू पाहिले नाही;</div>
<div style="text-align: center;">
तू तुझ्या दुनियेमधे रमलास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
लाभले होते तुलाही वलय सन्मानी;</div>
<div style="text-align: center;">
आखली भवती स्वत: तू आस गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
यापुढे कक्षा तुझी सोडू नको बावा;</div>
<div style="text-align: center;">
ग्रहण तुजला लागले खग्रास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ही तुझी माफी सुशोभित काय कामाची ?</div>
<div style="text-align: center;">
एकदा बोलून तू चुकलास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मान्य तर आतुन तुला आहे खरे सारे;</div>
<div style="text-align: center;">
त्यामुळे खोटेच पण नमलास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
लागली चाहूल जर भूकंप येण्याची;</div>
<div style="text-align: center;">
सावरावे तू तुझ्या जगतास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ही अरेरावी तुझी नाही बरी इतकी...</div>
<div style="text-align: center;">
माज बनतो शेवटी... गळफास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
बोलली दुनिया किती बघ आदराने ही;</div>
<div style="text-align: center;">
सभ्यतेची सोडली तू कास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
भांडणाने सुटत नाही प्रश्न कुठलाही;</div>
<div style="text-align: center;">
मानते दुनिया ख-या प्रेमास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मूळ मुद्दा मी अजुनही बोललो नाही;</div>
<div style="text-align: center;">
जो खरा आहे तुझा इतिहास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
स्वर-अलामत यातले तू गूज समजुन घे;</div>
<div style="text-align: center;">
काफियाचा ना तुला अदमास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मी न वेलांटी उकारा सारखा कोणी;</div>
<div style="text-align: center;">
तू नको तेथेच का वळलास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
आदराने बोललो कायम तुझ्याशी मी;</div>
<div style="text-align: center;">
पण कमी समजू नको मौनास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
का नवोदीतांप्रमाणे वागतो वेड्या;</div>
<div style="text-align: center;">
बंद कर ना ही तुझी बकवास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वासरामध्ये शहाणी गाय तैसा तू;</div>
<div style="text-align: center;">
त्रास मग देतोस का गोठ्यास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ऊंट यावा डोंगराखाली तसे झाले...</div>
<div style="text-align: center;">
ज्येष्ठता विसरून तंतरलास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हादरा पहिलाच हा बसला तुला आहे;</div>
<div style="text-align: center;">
त्यामुळे ढळला तुझा विश्वास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सत्य दुनियेला शहाणे करत जाते रे;</div>
<div style="text-align: center;">
पकडले आम्ही तुझ्या कानास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सर्वकाही ज्येष्ठतेने तोलतो का तू ?</div>
<div style="text-align: center;">
ही नवी पीढी तुझ्याहुन क्लास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तू जरी दशाकानु-दशके खरडली पाने;</div>
<div style="text-align: center;">
त्यापरी नवखा बरा हमखास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वंदनीयांच्या समोरी टेकतो माथा;</div>
<div style="text-align: center;">
माननीय राहते नावास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
फोल ठरली भाषणे आता तुझी सारी;</div>
<div style="text-align: center;">
तू न मुद्यावर कधी आलास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
का लहानांनी न सांगाव्या चुका मोठ्या;</div>
<div style="text-align: center;">
वय तसे नसतेच अभ्यासास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तू धनी झाला चुकांचा पाहते दुनिया;</div>
<div style="text-align: center;">
उर्मटासम व्यर्थ बडबडलास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
खूप तू केली फसवणूक शब्दब्रह्माची...</div>
<div style="text-align: center;">
भोग आता यापुढे वनवास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
का स्वयंभू जाहल्याच्या वल्गना करतो;</div>
<div style="text-align: center;">
पावतो तर दगडही नवसास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कूपमंडुक जाहला आहेस आता तू;</div>
<div style="text-align: center;">
लाभुदे तुज सागरी सहवास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
घातले शेपुट जसे तू श्वान एखादा;</div>
<div style="text-align: center;">
भूंकण्याआधीच घाबरलास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तू चुकांचा जेवढा रचलास हा डोंगर;</div>
<div style="text-align: center;">
का न केला तेवढा अभ्यास गोपाळा?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
काव्य प्रगती पुस्तकावर तू हुशारच रे;</div>
<div style="text-align: center;">
पण, ग़ज़ल विषयात तू नापास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
रंगली चर्चा ख-या अभ्यासकांमध्ये...</div>
<div style="text-align: center;">
पोपटासम बोलुनी फसलास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
समजतो ज्ञानी स्वत:ला तू जरी मोठा;</div>
<div style="text-align: center;">
एक टीकेनेच गोंधळलास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
लागला आहे सुरुंगच अढळ स्थानाला;</div>
<div style="text-align: center;">
त्याविना का सांग बावरलास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हा गजलचा मुकुट आहे सख्त काटेरी;</div>
<div style="text-align: center;">
शोभतो कवितेमधे तू खास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ही तुझी त्रेधा नि तिरपिट का उडाली रे ?</div>
<div style="text-align: center;">
एक चर्चेतच कसा दमलास गोपाळा ?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सारवा सारव कशाला सवलतींची ही ?</div>
<div style="text-align: center;">
मानतो आम्ही ख-या तंत्रास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सिद्ध कर फिरुनी स्वत:ला तू खरे आता...</div>
<div style="text-align: center;">
दाखले खोटे नको आम्हास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मान्य कर मोठ्या मनाने तंत्र फसल्याचे;</div>
<div style="text-align: center;">
गजल लिहिताना किती चुकलास गोपाळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
लाभली नक्षत्रप्रतिभा जर सुगंधी ही;</div>
<div style="text-align: center;">
दरवळो काव्यातला मधुमास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
आकडा छत्तीसचा नाही तुझा माझा;</div>
<div style="text-align: center;">
मी तसा मोठ्या मनाचा दास गोपाळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
गोजिरे बोलुन फसवले तू जगाला या;</div>
<div style="text-align: center;">
सांग ना सच्चा कुठे उरलास गोपाळा?</div>
<div style="text-align: center;">
________________________________</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-77817028882798303462014-10-02T08:56:00.002-07:002014-10-02T08:56:14.479-07:00__________________________खलील मोमीन___दोन गझला________________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<img height="182" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHEHah5yv_kP0PwBodXCYbHzZNYSlizIXd9-manvKFlhiMvPgIDd7IrYyIIjBwG2uQec2EWkyvaC96xx-farrnePk7CgTdO6gNA6fAM7tN1gL3leL0dFddiJ0BZ2DcNqz2VRCJ1j1RJT__/s200/m1.jpg" width="200" /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
1.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
जीवना थांबू नको रे अवखळा;</div>
<div style="text-align: center;">
ते सुखी डबके नव्हे ती अवकळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
काय काळाचा मळाही करपला;</div>
<div style="text-align: center;">
दे दिलासा वाहुनी तू खळखळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
दु:ख देते भान वेडया,सुख नव्हे; </div>
<div style="text-align: center;">
सोस त्याला,मानतो का अडथळा?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
धोंड वाटेतील होण्याऐवजी-</div>
<div style="text-align: center;">
बाल हातातील हो तू खुळखुळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सत्य जैसे धीट तैशी नजरही;</div>
<div style="text-align: center;">
रोखता,कापेल खोटे चळचळा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वाहणे,शिंपीत जाणे,फुलविणे;</div>
<div style="text-align: center;">
जीवनाचा अर्थ आहे कळवळा!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
2.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सुखाची नि माझी चुकामूक झाली;</div>
<div style="text-align: center;">
जिण्याची खरी रीत ठाऊक झाली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
भला दाम प्रश्नास देणार होतो;</div>
<div style="text-align: center;">
पुढे उत्तरे स्वस्त घाऊक झाली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
शमेना तरी आस त्या उत्तरांनी;</div>
<div style="text-align: center;">
तशी उत्तरेही पुन्हा मूक झाली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
किती सोस होता व्यथा सोसण्याचा;</div>
<div style="text-align: center;">
अपेक्षा भिकेचीच का भूक झाली. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तरी दु:ख मैत्री करेना, म्हणाले,</div>
<div style="text-align: center;">
"सवे मी तुझ्या चाललो चूक झाली!"</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
रडू लागले हासणे जीवनाला;</div>
<div style="text-align: center;">
म्हणे काळ थोडी करमणूक झाली.</div>
<div style="text-align: center;">
____________________________</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-20067501353466514612014-10-02T08:53:00.000-07:002014-11-02T00:10:20.005-07:00_____________श्रीराम गिरी____दोन गझला__________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiK-IHmch6KN-QDlsxeM9WDiCpQi1_lslXMuNxCjdeZGZjv4Hez1deVnkD9cV2_mNWw5ojJjJlwkruHmY8Nz246ax8cYTvoNAmOIE_akJL3zGOTme5BzYmdbgEjIenLe9hm5KagOy1M1OlE/s200/s1.jpg" height="200" width="148" /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
1.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तूर्तास ह्या सुखांचा अतिरेक फार झाला;</div>
<div style="text-align: center;">
अन वैभवामुळे ह्या माणूस ठार झाला.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
घटली कशी शुभेच्छा तुटला कसा जिव्हाळा-</div>
<div style="text-align: center;">
का जीवनात इतका हा चढउतार झाला?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
चिंतेत पाहतो मी घरट्यात पाखरे ही-</div>
<div style="text-align: center;">
का जीव आमचा ह्या दुनियेस भार झाला?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
भिजवून आसवांनी बघ धार लावली मी;</div>
<div style="text-align: center;">
भाला उगाच नाही हा टोकदार झाला.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
संभाळले असे तू माझ्या घरास येथे;</div>
<div style="text-align: center;">
संसार तुजमुळे हा गुलजार फार झाला.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
भेटू जरा गड्यांनो, निष्काम एकमेका;</div>
<div style="text-align: center;">
अपुल्यामधील आता व्यवहार फार झाला.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
2.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वेदना आक्रंदुनी ही ठार झाली;</div>
<div style="text-align: center;">
शेवटी ह्या जाणिवांची हार झाली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कोणता पर्याय आहे या जगाला;</div>
<div style="text-align: center;">
प्रीत जर ना आपला आधार झाली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
का असूनी होत नाही व्यक्त कळकळ-</div>
<div style="text-align: center;">
माणसे ही केवढी लाचार झाली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
दाद द्या मज सोसले हासून सारे;</div>
<div style="text-align: center;">
एक ना इच्छा जरी साकार झाली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वेगळी सापाहुनी नाहीच दुनिया;</div>
<div style="text-align: center;">
यामुळे माझी गझल ही घार झाली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
झुंजलो आजन्म पाषाणासवे मी,</div>
<div style="text-align: center;">
वाट म्हणुनी पर्वताच्या पार झाली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ज्यात नव्हती वाटणी ह्या माणसाची;</div>
<div style="text-align: center;">
तीच कविता जीवनाचा सार झाली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-12970850473695718352014-10-02T08:49:00.001-07:002014-10-02T08:49:13.741-07:00________________________कमलाकर देसले___तीन गझला________________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0KXDOkKUehALdUjWYyw0cSVvPag4rsdv3-eP30AZGnJZAQ9AQ05-KfCBj72O99hBoZ_pQOqsTZNTSs-_UFLF0FK_gVf0Z9Xnbq8_TLDeN5xUFxgD-KyP5jd6QQ3za-dSOkndhtU3fu77l/s200/AABAS+PHOTO+copy.jpg" /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
1.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
नकोच शोधू छापिल उत्तर;</div>
<div style="text-align: center;">
प्रश्नांमध्ये भटकंती कर.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
काठीण्याच्या उरात गवसे;</div>
<div style="text-align: center;">
करुणेचा झुळझुळता पाझर.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
विषात सुद्धा अमृत असते;</div>
<div style="text-align: center;">
हे प्रतिभेला कळते लवकर. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मनासारखे घडले कोठे -</div>
<div style="text-align: center;">
कधी कुणाचे इथे आजवर?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
विश्वाचा नागरिक होण्या-</div>
<div style="text-align: center;">
पाडुन बघ ते मनातले घर.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मंदिरातला राम, काल बघ;</div>
<div style="text-align: center;">
होता संगमरवरी पत्थर.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
खुशाल घे सर्वांशी पंगा;</div>
<div style="text-align: center;">
नकोच पण काळाशी टक्कर.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कधीतरी व्हायला हवा हा;</div>
<div style="text-align: center;">
अभिमानाचा टायर पंक्चर.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हृदयच ज्याने चर्च बनविले;</div>
<div style="text-align: center;">
तोच खरोखर असतो फादर.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
2.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
भावनांची झाक थोडी ओल बाई;</div>
<div style="text-align: center;">
येथल्या नियमात आता बोल बाई.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ऊन,वारा,पावसाळा झेलणारी;</div>
<div style="text-align: center;">
जाणतो मी जखम आहे खोल बाई.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
माय, मैत्रिण,लेक होते बहिण सुद्धा ;</div>
<div style="text-align: center;">
तू किती करशील येथे रोल बाई ?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तू अनिच्छेने स्वत:ला कोंड आता;</div>
<div style="text-align: center;">
चांगला नाहीच हा माहोल बाई.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हासण्याचे घेतले मक्ते तयांनी;</div>
<div style="text-align: center;">
तूच भरते आसवांचा टोल बाई.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वेल घेते हात हाती मांडवाचा;</div>
<div style="text-align: center;">
सोडला की हात...जातो तोल बाई.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हा तुझा मोठेपणा आहे धरेचा; </div>
<div style="text-align: center;">
तू दिले आहे क्षमेला मोल बाई.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ऐकु ना यावीच किंकाळी तुझी ती;</div>
<div style="text-align: center;">
याचसाठी वाजती ते ढोल बाई.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
3.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
घातली तू केवढी ही भुरळ आहे;</div>
<div style="text-align: center;">
प्रेमही तितके तुझे हे नितळ आहे.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
पाकळ्या नाजूक इतक्या भोवताली;</div>
<div style="text-align: center;">
कैद भ्रमराला अता ही अटळ आहे.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
प्रेम म्हणजे पेरणे अन देत जाणे;</div>
<div style="text-align: center;">
पेरल्याने लाभले मज बखळ आहे.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तू नभाहुन वेगळी नाही तरीही;</div>
<div style="text-align: center;">
तूच वार्याहून सुद्धा चपळ आहे.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हा तुझा सहवास इतका लाघवी की,</div>
<div style="text-align: center;">
वाटतो अंधार सुद्धा उजळ आहे.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
प्रेम करते एवढे माझ्यावरी तू;</div>
<div style="text-align: center;">
वाटते...मी ईश्वराच्या जवळ आहे!</div>
<div style="text-align: center;">
_____________________________</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-69206350827385758512014-10-02T08:32:00.000-07:002014-10-02T08:32:41.066-07:00_________________________वि. ब्र. राजगुरु___चार गझला_______________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<img src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-xaf1/v/t1.0-1/c22.22.276.276/p320x320/395763_504731336246381_1170262485_n.jpg?oh=035cb1636250fea4c0457b988c96e3ba&oe=54863500&__gda__=1421409216_31ced483a4660acd2b198a584577cdbf" /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
1.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मंदसा वारा मला स्पर्शून गेला की शहारे यायचे;</div>
<div style="text-align: center;">
आठवांच्या मग झळांचे बोचरेपण शांत होउन जायचे.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
स्पंदनेही वाहिली तुझियावरी हृदयातली माझ्या सखे;</div>
<div style="text-align: center;">
ती जरा नाजुक, जरा हळवी, तरीही तूच सांभाळायचे.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तूच नव्हती, काळजी नव्हती मलाही काळजाची आजवर;</div>
<div style="text-align: center;">
मात्र आता जे कधी हरलेच नाही त्यासही हरवायचे.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मोहराया लागली की तू तिथे मग मी इथे गंधाळतो;</div>
<div style="text-align: center;">
ये सुगंधी पावले घेऊन अपुले घर तुला फुलवायचे.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वादळे येण्या अगोदरची जणू ही जीवघेणी शांतता;</div>
<div style="text-align: center;">
बोल काही...खूप झाले मौन साधुन हे मला जाळायचे</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तू मनाच्या वेदनेलाही कधी हुलकावणी देऊन बघ;</div>
<div style="text-align: center;">
अंतरीच्या रुक्ष पटलावर सुखाचे फूल मग उमलायचे.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
2.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
संधी साधू नाहिस तू तर अगदी साधा;</div>
<div style="text-align: center;">
पाप घोर असतील पण पामर अगदी साधा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
दिसला नाही घाव तरी पण दुखते मित्रा;</div>
<div style="text-align: center;">
मुका मार तो हृदया भीतर अगदी साधा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
का मी देऊ प्रमाण माझ्या अस्तित्वाचे?</div>
<div style="text-align: center;">
आठवांतही माझा वावर अगदी साधा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
पराक्रमाची गाथा तुमची प्रसिद्ध आहे;</div>
<div style="text-align: center;">
मीही आहे शब्द धुरंधर अगदी साधा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
गिळेल केव्हा तुजला तो कळणारच नाही;</div>
<div style="text-align: center;">
अस्तनीत लपलेला अजगर अगदी साधा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मनातले सुख घरासही गंधाळत असते;</div>
<div style="text-align: center;">
शिंपुन घ्या मायेचा अत्तर अगदी साधा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
व्यक्तित्व तुझे घडते तुझिया निर्णय क्षमतेने;</div>
<div style="text-align: center;">
शब्द काढ कोषातुन जर-तर अगदी साधा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
3.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
जाहली वर्षे हजारो तू कुठे गेलास भक्ता?</div>
<div style="text-align: center;">
देव भक्तीचा भुकेला त्यास का उपवास भक्ता?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
फाटक्या ह्या प्राक्तनाला मारता कसली शिलाई?</div>
<div style="text-align: center;">
तोरणेही आसवांची बांधली कळसास भक्ता.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
भावनांशी खेळ येथे चालतो दररोज आहे;</div>
<div style="text-align: center;">
फासला शेंदूर की म्हण देव त्या दगडास भक्ता.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
एरवी तर मंदिरेही मोकळी दिसतात सारी;</div>
<div style="text-align: center;">
वाढते ती रोज गर्दी पाहण्या बाबास भक्ता.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
शोधण्या निघतोस वेड्या देव सा-या भूतलावर;</div>
<div style="text-align: center;">
पाहिले नाहीस का तू माय अन् बापास भक्ता?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
काय त्या भोंदूगिरीला पाहुनी मी दंग झालो;</div>
<div style="text-align: center;">
वाढला व्यापार खोटा घेउनी सन्यास भक्ता.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
4.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
असेल तोवर जगू जिंदगी घडेल तेव्हा घडेल मृत्यू;</div>
<div style="text-align: center;">
दारावरती उभा असूद्या बघून हिम्मत रडेल मृत्यू.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मनी दरवळे सुगंध जेव्हा वाट मखमली क्षणात होते;</div>
<div style="text-align: center;">
काट्यांवरचा प्रवास त्याचा फुलांवरी धडपडेल मृत्यू.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
अनंत जन्मी तहानलेला झरा हसूचा मिळे न त्याला;</div>
<div style="text-align: center;">
अंत हासरा असेल तेव्हा जीव स्वत: पाखडेल मृत्यू.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
प्रयोजनाचे भाग्य लाभले देह कारणी लागायाला;</div>
<div style="text-align: center;">
सार्थक झाले जन्माचे की तुलाच मग आवडेल मृत्यू.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हृदया मधली अबोल दु:खे मनास हळवे करून जाती;</div>
<div style="text-align: center;">
किती जपावे? भीती आहे वेदनेतही दडेल मृत्यू.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
श्वासांच्या अस्तित्वा मध्ये इवल्याशा रेषेचे अंतर;</div>
<div style="text-align: center;">
जरा पावले डगमगली की व्याधी जैसा जडेल मृत्यू.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-90657596695723537422014-10-02T08:28:00.001-07:002014-10-10T20:33:04.497-07:00____________________________प्राजु____चार गझला___________________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQP4IMHA-slp5dSjYXSzj2UJZEA9VZVGW3vwtNGZawR88HKJhh51_NS2VPovAvLd3QbMcKpbDgjLZa0Ys3E91-A_lGWI7zbI1DAy__gGb3aUDeekyHaBi-KBWW__Ec1RgKuPW5tf64iRKa/s1600/10350548_722505841131433_1363899896079857187_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQP4IMHA-slp5dSjYXSzj2UJZEA9VZVGW3vwtNGZawR88HKJhh51_NS2VPovAvLd3QbMcKpbDgjLZa0Ys3E91-A_lGWI7zbI1DAy__gGb3aUDeekyHaBi-KBWW__Ec1RgKuPW5tf64iRKa/s1600/10350548_722505841131433_1363899896079857187_n.jpg" height="200" width="200" /></a></div>
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
1.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वाच माझे मन सख्या तू आणखी काही नको;</div>
<div style="text-align: center;">
हाच प्रेमाचा पुरावा वेगळी ग्वाही नको.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
फक्त मी विसरुन जावे दु:ख माझे पळभरी;</div>
<div style="text-align: center;">
सौख्य गरिबासारखे दे मोजके,... शाही नको.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
पावसाची रम्य हिरवळ, अन वसंती रंगही;</div>
<div style="text-align: center;">
पाहु दे सारेच मोसम.. वर्षभर लाही नको!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मूक फुलणे आज व्हावे, गलबला त्याचा नको;</div>
<div style="text-align: center;">
आपले आपण फुलू... पाऊस-वाराही नको.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
चालले आहे बरे.. आनंद आहे.. क्षेमही;</div>
<div style="text-align: center;">
वेगळी आशा नको, नंतर निराशाही नको.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
2.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वसंत नव्हता, नव्हता श्रावण, तरिही दरवळ?</div>
<div style="text-align: center;">
म्हणे फुलांचा झाला होता ऋतूंत गोंधळ!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कितीकितीदा आवरले मी तुला तरीही,</div>
<div style="text-align: center;">
जिभे तुझी का चालू आहे उगाच वळवळ?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
दूर दूरवर जाती नजरा रोज पावसा;</div>
<div style="text-align: center;">
किती तर्हेने तुझी करावी सदैव अटकळ?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
गोठुन गेल्या अश्रूला हा रुमाल म्हणतो,</div>
<div style="text-align: center;">
"जाऊ दे ना! किती ताणशी, आता ओघळ!"</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कुणी कसेही फ़ुंकावे, आवाजच व्हावा!</div>
<div style="text-align: center;">
नाते अपुले होते का रे इतके पोकळ?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ओढ कधी ना मला वाटली तुझी जीवना;</div>
<div style="text-align: center;">
इतकी होती तरी कशी श्वासांची वर्दळ?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
गेलास असा माझे सगळे घेउन सोबत;</div>
<div style="text-align: center;">
सख्या तुझे मी नाव ठेवले आहे वादळ.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
पापण्यातली स्वप्ने आता मलाच म्हणती,</div>
<div style="text-align: center;">
'प्राजू' का गं तुला वाटतो आम्ही अडगळ?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
3.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
दाटले डोळे,नका सांगू कुणी हासायला;</div>
<div style="text-align: center;">
ऐन वैशाखात येतो चैत्र का बहरायला?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
पाहिले जे स्वप्न गेले दूर निघुनी अन् अता;</div>
<div style="text-align: center;">
जायबंदी नीज येते रोज मज भेटायला.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
द्यायचे आहेच काही, आणखी 'तू' दु:ख दे;</div>
<div style="text-align: center;">
अन्यथा आधी शिकव 'तू' सौख्यही भोगायला.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वेदना भरते सदा पाणी पहा माझ्या घरी;</div>
<div style="text-align: center;">
आणि ना थकता उभी आहे व्यथा रांधायला.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मी कुठे जाहिरपणे रडले कधी तुमच्या पुढे;</div>
<div style="text-align: center;">
सांत्वना घेऊन का येता मला भेटायला?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
जाणते मी बस क्षणाची साथ ही आहे 'सुखा';</div>
<div style="text-align: center;">
'दु:ख' तू थोडेच असशी जन्मभर नांदायला!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
जीवना गणिते तुझी चुकतात सारी नेहमी?</div>
<div style="text-align: center;">
पद्धतीने वेगळ्या तू शीक ना मांडायला.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
4.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सरींवरती जरा व्हावा उन्हाचा मंद शिडकावा;</div>
<div style="text-align: center;">
नव्याने सप्तरंगी ध्वज नभाशी आज फडकावा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कधी झालेच नाही जे अता ते होउनी जावे;</div>
<div style="text-align: center;">
फुलाला पोळण्याआधी उन्हाचा श्वास अडकावा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
किती गोडी गुलाबीने उभा संसार चालू हा;</div>
<div style="text-align: center;">
जरा एखाद मुद्दा वाद घालायास हुडकावा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
किती कोमट जगायाची मनाला या सवय झाली;</div>
<div style="text-align: center;">
निखारा एक क्रांतीचा उराशी आज भडकावा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
किती कंटाळवाणी गलबते येती किनार्याशी;</div>
<div style="text-align: center;">
अता वाटे तडाखा वादळाचा येथ थडकावा.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तुला ना पाहिले देवा कधी मी आजतागायत;</div>
<div style="text-align: center;">
तरी का ना तुझ्यावरचा अढळ विश्वास तडकावा?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तुझे ना नावही त्याने कधीही घेतले 'प्राजू';</div>
<div style="text-align: center;">
तरी त्यालाच पाहूनी तुझा का ऊर धडकावा?</div>
<div style="text-align: center;">
______________________________________</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-75926850907725307532014-10-02T08:24:00.000-07:002014-10-02T08:24:07.558-07:00___________________________अमित वाघ___चार गझला________________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<img height="200" src="https://fbcdn-sphotos-g-a.akamaihd.net/hphotos-ak-xap1/v/t1.0-9/936534_489059634516678_1600752247_n.jpg?oh=dd6e5bea01a8c75776b96dbfe50fe1b1&oe=54AFDCC8&__gda__=1421213259_1c8b4baf0c690eda83d2b2a2555566e1" width="200" /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
1.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
साजणे आरसा तू बघावा किती;</div>
<div style="text-align: center;">
श्वास रोखून त्याने धरावा किती.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वेड तू लावले या चकोरासही;</div>
<div style="text-align: center;">
चंद्र आता तुझ्यावर जळावा किती.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
आठवेना स्वत:चा मला चेहरा;</div>
<div style="text-align: center;">
मी तुझा चेहरा आठवावा किती.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
काय द्यावा पुरावा तुला आणखी;</div>
<div style="text-align: center;">
हात जळत्या दिव्यावर धरावा किती.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
घेतला फक्त मी हात हातामधे;</div>
<div style="text-align: center;">
देह सारा तुझा थरथरावा किती.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
2.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
अंतरीचे लोचनांनी बोलतो अस्फूट मी;</div>
<div style="text-align: center;">
पण तिला कळतात कोठे हे इशारे रेशमी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
जाळले वाचून त्यांनी वृत्तपत्राला पुन्हा;</div>
<div style="text-align: center;">
बोचली गर्वास त्यांच्या हाय माझी बातमी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मी बळीराजाप्रमाणे टांगणीला लागतो;</div>
<div style="text-align: center;">
वागणे राणी तुझे आहे किती हे मोसमी?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ही कळेना कोठली माझी अवस्था ईश्वरा;</div>
<div style="text-align: center;">
भोगुनी संन्यस्थ अन् गुंतूनही मी संयमी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वाकलो नाही म्हणोनी राहिलो मागे सदा;</div>
<div style="text-align: center;">
ते पुढे गेलेत सारे वाकले जे नेहमी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
3.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
गावात वंचनेच्या माझा महाल होता;</div>
<div style="text-align: center;">
काखेत दु:ख ज्याच्या तो द्वारपाल होता.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
"बदलू कसे स्वतःचे गर्भात लिंग आई..?" </div>
<div style="text-align: center;">
निष्पाप अर्भकाचा साधा सवाल होता.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
बेभान आसवांनी केली अशी कमाई;</div>
<div style="text-align: center;">
आजन्म ठेवलेला ओला रुमाल होता.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
गर्भात प्रेत माझ्या निष्पाप अर्भकाचे;</div>
<div style="text-align: center;">
आयुष्य भोगणारा मृत्यू दलाल होता..</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कोड्यात संयमाच्या संन्यास हेलकावे;</div>
<div style="text-align: center;">
आसक्त उत्तराचा जेथे सवाल होता.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
4.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
नको फिरू तू उन्हात तपत्या वणवण पोरी;</div>
<div style="text-align: center;">
तुझीच काया बनते आहे जळतण पोरी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
खोडलेस तू लिहिता लिहिता नाव जरीही;</div>
<div style="text-align: center;">
कसे खोडसी हृदयावरले गोंदण पोरी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
दु:ख लपवले...सांगतात पडलेल्या भेगा;</div>
<div style="text-align: center;">
तरी कितीदा तू सारवते अंगण पोरी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
स्वप्न जेवढे सुंदर तितके कुरूप वास्तव;</div>
<div style="text-align: center;">
पहा स्वप्न तू, सोड पहाणे दरपण पोरी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
घासलेटच्या आणि विषाच्या दिल्या बाटल्या;</div>
<div style="text-align: center;">
काय द्यायचे तुला आणखी आंदण पोरी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-43906126012864187102014-10-02T08:08:00.002-07:002014-10-02T08:08:47.522-07:00________________________कविता डवरे___तीन गझला___________________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<img height="200" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-xfa1/v/t1.0-1/c0.0.320.320/p320x320/1463144_537589459662295_732602886_n.jpg?oh=ec780dc51e96e714e07bc0ad183256e7&oe=54CAF754&__gda__=1422073444_5a2154527ad431cbe9f8fef2967f1292" width="200" /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
1.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
पकडून हात माझा तो काजवा म्हणाला;</div>
<div style="text-align: center;">
चल दावतो तुला मी सूर्यास्त जाहलेला !</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कसले जिणे अताशा झालेय माणसाचे ?</div>
<div style="text-align: center;">
दिसतो वरी सुखस्तू ;आतून छाटलेला !</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कुठल्या जुन्या क्षणांचे परतून होय येणे</div>
<div style="text-align: center;">
चरकासवे गतीच्या माणूस बांधलेला ! </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
अपुल्यात काय आता शिल्लक असावयाचे ?</div>
<div style="text-align: center;">
हरएक वाद आपण उकरून काढलेला !</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
धग सोसतेय मन हे अजुनी तिच्या चितेचे</div>
<div style="text-align: center;">
अन् तो पिसाटकर्मा मोकाट राहिलेला !</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
2.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
प्रिये ,तुला वसंत हा निवांत वेळ मागतो</div>
<div style="text-align: center;">
हवेवरी सुगंध धुंद मंद साद घालतो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तिथे तुझ्या कळ्यांवरी बहार येत आगळी</div>
<div style="text-align: center;">
बहार तो तिथे जरी मला इथे खुणावतो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सभोवताल दर्वळे तुझ्याच कोवळ्या छटा</div>
<div style="text-align: center;">
तुझाच गंध अंतरी धुमारतो ,उधाणतो !</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
जरी न भेटतो दरोज बोलणे न होतसे </div>
<div style="text-align: center;">
तुझ्याच स्पर्श जाणिवा पुन्हा पुन्हा शहारतो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
निवांत चांदण्यात ,गारव्यात जीव एकटा</div>
<div style="text-align: center;">
तुझ्याच आठवास मी पुन्हा पुन्हा उगाळतो</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
3.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
माणुसकीने जगता आले तरी पुरेसे !</div>
<div style="text-align: center;">
धुपासम दरवळता आले तरी पुरेसे !</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ताठ मानेने जगावयाचे कबूल आहे</div>
<div style="text-align: center;">
जरुर तेथे झुकता आले तरी पुरेसे !</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
खूप वाचले या गोष्टीला अर्थ काय तो?</div>
<div style="text-align: center;">
थोडे मनी ठसवता आले तरी पुरेसे !</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सगळे काही मनासारखे होते केव्हा ?</div>
<div style="text-align: center;">
जीवन असे समजता आले तरी पुरेसे !</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
किती वेगाने जीवन जाते फिरते आहे </div>
<div style="text-align: center;">
श्वास घ्यावया बसता आले तरी पुरेसे !</div>
<div style="text-align: center;">
_____________________________________</div>
<div style="text-align: center;">
प्रा कविता डवरे,</div>
<div style="text-align: center;">
श्री शिवाजी विज्ञान महाविद्यालय, </div>
<div style="text-align: center;">
अमरावती.</div>
<div style="text-align: center;">
मो. 9623327478</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-5432121712986182682014-10-02T08:05:00.001-07:002014-10-02T08:05:13.563-07:00_________________________क्रांति____ तीन गझला____________________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<img height="132" src="https://fbcdn-sphotos-a-a.akamaihd.net/hphotos-ak-xap1/t31.0-8/s960x960/1502745_10201297529823814_1286515619_o.jpg" width="200" /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
1.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
संकल्प मोडवेना अन् ध्यास सोसवेना;</div>
<div style="text-align: center;">
हल्ली मलाच माझा सहवास सोसवेना.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
फांदीस होत ओझे, देठास भार वाटे;</div>
<div style="text-align: center;">
वाऱ्यासही कळ्यांचा निश्वास सोसवेना.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
झटक्यात जायचा तो थांबून जीव राही;</div>
<div style="text-align: center;">
अस्वस्थ भावनांचा गळफास सोसवेना.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
जाणीव शब्दवर्खी अन् शब्द मर्मस्पर्शी;</div>
<div style="text-align: center;">
माझीच मांडलेली आरास सोसवेना.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वेड्या वसंतकाळी ग्रीष्मात गुंतले मी;</div>
<div style="text-align: center;">
आता अखंड झरता मधुमास सोसवेना.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वाटे असेल काही अस्तित्व सावलीला;</div>
<div style="text-align: center;">
कोठे, कसे, किती हा अदमास सोसवेना.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कापून पंख केला उन्माद जायबंदी;</div>
<div style="text-align: center;">
स्वप्नातली भरारी सत्यास सोसवेना.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
2.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
गुंतून मीच जाते कोशात उत्तरांच्या;</div>
<div style="text-align: center;">
जेव्हा नव्या समस्या होतात उत्तरांच्या.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
बिनमोल तेच सारे अनमोल होत गेले;</div>
<div style="text-align: center;">
दे प्रश्न जीवघेणे मोलात उत्तरांच्या!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
काही विचारण्याची प्राज्ञा कुठे कुणाची?</div>
<div style="text-align: center;">
वाहून प्रश्न गेले ओघात उत्तरांच्या.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
का उत्तरे मुकी ते प्रश्नांस आकळेना;</div>
<div style="text-align: center;">
की शब्द कैद झाले ओठांत उत्तरांच्या ?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ती उत्तरे अशी की अस्वस्थ प्रश्न झाले...</div>
<div style="text-align: center;">
चक्रावले, बुडाले डोहात उत्तरांच्या.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
उलटून प्रश्नचिन्हे गळ टाकुनी बसावे,</div>
<div style="text-align: center;">
का जन्म घालवावा शोधात उत्तरांच्या ?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
त्याला तमा न होती या प्रश्न-उत्तरांची;</div>
<div style="text-align: center;">
माझेच प्रश्न होते मोहात उत्तरांच्या.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वाचून उत्तरांना मी प्रश्नचिन्ह व्हावे;</div>
<div style="text-align: center;">
दडलेत प्रश्न इतके पोटात उत्तरांच्या!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
3.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हवेसे वाटणारे बंध फासासारखे झाले;</div>
<div style="text-align: center;">
दिल्याने-घेतल्याने शब्द बाणासारखे झाले. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तुला बोलायचे होते, मला ऐकायचे होते;</div>
<div style="text-align: center;">
कसा संवाद...जेव्हा मौन वादासारखे झाले?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
दिली माझी फुले अन् घेतले काटे तुझे थोडे;</div>
<div style="text-align: center;">
मिळो काही, जमा अन् खर्च आता सारखे झाले.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कुठे मुक्काम त्याचा आणि तो जाई कुण्या गावा;</div>
<div style="text-align: center;">
पुरे आयुष्य त्या वेड्या प्रवाशासारखे झाले.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
गुन्हा काहीतरी मोठाच मी केला, कळे तेव्हा;</div>
<div style="text-align: center;">
सग्यांचे वागणे जेव्हा लवादासारखे झाले.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
उन्हाळा पावसाचा अन् हिवाळा ताप देणारा;</div>
<div style="text-align: center;">
ऋतू हल्ली तुझ्या-माझ्या स्वभावासारखे झाले.</div>
<div style="text-align: center;">
_______________________________________</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-41325878675371651582014-10-02T07:58:00.001-07:002014-11-01T23:54:27.033-07:00_________________________शिल्पा देशपांडे____दोन गझला_______________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0P75xbIN1tGP_-s7nHfmtftH1qhgHxOaaGsR1JTxirpZRX88ARj3Tep65bzDXkOj-p7ZhfXmiRpEsQUCCIsXaGTwbvKyAbEOLZacgP8QeinVCqUVwYqNHOyNVOTrXMjgTq7OghjYz1iz9/s1600/unnamed.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0P75xbIN1tGP_-s7nHfmtftH1qhgHxOaaGsR1JTxirpZRX88ARj3Tep65bzDXkOj-p7ZhfXmiRpEsQUCCIsXaGTwbvKyAbEOLZacgP8QeinVCqUVwYqNHOyNVOTrXMjgTq7OghjYz1iz9/s1600/unnamed.jpg" height="200" width="195" /></a></div>
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
1.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
आभाळ आसवांचे झाले भकास आता;</div>
<div style="text-align: center;">
डोळ्यात पेरलेले दुष्काळभास आता.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
पाऊस तांडवाची देतोय आज नांदी;</div>
<div style="text-align: center;">
पान्हावल्या घनांचा संपेल श्वास आता.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सांडून प्रेम त्याने भरला उगीच प्याला;</div>
<div style="text-align: center;">
मदिरेस आसवांचा येईल वास आता.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कानात बासरीच्या कान्हा हळू म्हणाला;</div>
<div style="text-align: center;">
प्राणात राधिकेच्या घुमतोय रास आता.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
संसार चंद्रमौळी...अंगात ऊनचोळी;</div>
<div style="text-align: center;">
ऐन्यात भाकरीचे होतात भास आता.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
देहास शोष आणि तेजाब आठवांचा;</div>
<div style="text-align: center;">
आत्म्यास या गजलची लागेल प्यास आता.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
2.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
गल्लीत का फुलांनी गर्दी अमाप केली;</div>
<div style="text-align: center;">
स्वप्ने खरीदणारा आला पुन्हा मवाली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
आता लपेट मजला हळूवार भोवताली;</div>
<div style="text-align: center;">
मी तलम लाट बनुनी दर्यात तव निमाली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
परतून जा विजांनो नुरली अता गुलामी;</div>
<div style="text-align: center;">
मी पापण्यात जपल्या जलबाव-या पखाली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
खाली अनंत पाणी वर मेघ दाटलेले;</div>
<div style="text-align: center;">
ही कोणत्या पुराची बाधा नदीस झाली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
पाठीस सैल करता क्षितीजावरी नभाने;</div>
<div style="text-align: center;">
टाचांस उंच करूनी धरणी मिठीत आली.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
नाही कठीण तितके एकांत शोधणेही;</div>
<div style="text-align: center;">
कोलाहलातही मी तादात्म्य पावलेली.</div>
<div style="text-align: center;">
______________________________</div>
<div style="text-align: center;">
शिल्पा देशपांडे,</div>
<div style="text-align: center;">
D- 1004, पाम बीच रेसिडेन्सी,</div>
<div style="text-align: center;">
प्लाॅट नं. २३-२९, सेक्टर-४,</div>
<div style="text-align: center;">
नेरुळ, नवी मुंबई 400706</div>
<div style="text-align: center;">
मोबाईल नं. 9820263223</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-57377206964690098782014-10-02T07:55:00.002-07:002014-10-02T07:55:35.045-07:00___________________________ममता____दोन गझला___________________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<img height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjrktipQ_VJAFRGoKtJVZxCY5D6Upi4pfKx3xakr1-PXaep7PmGGyTFHqgMAlSTf_-ylARzKCi2flh1M4GPCe3NqyoCf_vXwXIxOhI1AtsAYiZX1HbOeemE881m1z5Ckf0HjsJ8am3Q9IXb/s200/Mamta.jpg" width="160" /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
1.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
जन्म मला तू द्यावा आन्दण...पुढल्या जन्मी;</div>
<div style="text-align: center;">
या जन्माची नको आठवण...पुढल्या जन्मी!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
या ही जन्मी चुकली नाही पायपीट ही;</div>
<div style="text-align: center;">
नक्की नसेल ना रे वणवण...पुढल्या जन्मी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हवाहवासा कधी वाटला आयुष्या तू;</div>
<div style="text-align: center;">
असेल जगण्याचे आकर्षण...पुढल्या जन्मी!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तुझ्यविणा या सहा ऋतूंचे काय करू मी..</div>
<div style="text-align: center;">
ऋतू सातवा होवू आपण...पुढल्या जन्मी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
राग अनावर होता होता आवरेन मी...</div>
<div style="text-align: center;">
पण प्रेमावर नको नियंत्रण...पुढल्या जन्मी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
गत जन्माचा शाप दिला तू या जन्माला;</div>
<div style="text-align: center;">
उ:शापाचे दे नंदनवन...पुढल्या जन्मी!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
2.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सुखाची आज अंतिम पातळी मी;</div>
<div style="text-align: center;">
तुला देऊन सारे मोकळी मी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मला बांधून घेणारे कडे तू;</div>
<div style="text-align: center;">
तुझ्याशी जोडलेली साखळी मी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कुणाहीसारखा नाहीस तू ही;</div>
<div style="text-align: center;">
तुलाही वाटते ना वेगळी मी!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तुझ्याविण वाटते वठल्याप्रमाणे;</div>
<div style="text-align: center;">
तुला स्पर्शून होते कोवळी मी!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
फुलाचे नाव तू ओठांस द्यावे</div>
<div style="text-align: center;">
खुडावी पाकळीने पाकळी मी!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हवा होतास तू यासाठीच तेव्हा;</div>
<div style="text-align: center;">
किती उपवास केले निर्जळी मी.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कधी तू ही पुसावे कंदिलाला..</div>
<div style="text-align: center;">
कितीदा सांग झटकू काजळी मी.</div>
<div style="text-align: center;">
______________________________</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-32771262624870046422014-10-02T07:52:00.000-07:002014-10-02T07:52:13.605-07:00_____________________शिवाजी सावंत____तीन गझला_______________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<img height="200" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-xap1/v/t1.0-1/c80.0.320.320/p320x320/16669_528300637271347_671624011533772629_n.jpg?oh=5376d7ed43cb6a89ed80c436d3b7f849&oe=548352BE&__gda__=1422026127_aa2f3a9e34229b658ffc4447fc074758" width="200" /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
1.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
जे वाटले घडावे, घडले न यार काही;</div>
<div style="text-align: center;">
हरण्यास डाव आता उरले न यार काही.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
शिखरास गाठण्याचा केला विचार जेव्हा;</div>
<div style="text-align: center;">
तोडून नाळ निघणे रुचले न यार काही. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मी मूठ खळखळावुन वळवून टाकलेली; </div>
<div style="text-align: center;">
फासे हवे तसे मज वळले न यार काही. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
नाही म्हणू कशाला...स्वप्नात दंगलो मी;</div>
<div style="text-align: center;">
पण नेत्र वास्तवाचे मिटले न यार काही. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
''जा घे तुला'' म्हणालो,"ही कवचकुंडलेही";</div>
<div style="text-align: center;">
मी याचकास दुसरे पुसले न यार काही. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
भरधाव सोडलेला घोडा अडून गेला; </div>
<div style="text-align: center;">
थोडे वळून घ्यावे, जमले न यार काही. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
2.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
रातीस जागण्याला त्यांचा नकार आहे;</div>
<div style="text-align: center;">
डोळे नि पापण्यांचा झाला करार आहे. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
एकेक होत सा-या उल्का लयास गेल्या; </div>
<div style="text-align: center;">
खेळात हारलेला तो हा जुगार आहे. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हातास गुंफताना पायात पाय नेले;</div>
<div style="text-align: center;">
एकी करावयाचा खासा प्रचार आहे. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
बुंध्यास छाटलेल्या फुटले नवे धुमारे;</div>
<div style="text-align: center;">
या काळजास झाला येथेच वार आहे. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सोने चकाकले ते,आगीत पोळले जे; </div>
<div style="text-align: center;">
सूर्यास जोखण्याचा अंगी थरार आहे. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
रक्तातुनी निघावा लाव्हा उफाळलेला;</div>
<div style="text-align: center;">
त्याच्यावरीच आता सारी मदार आहे. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
नाही म्हणावयाला माझे मला कळाले;</div>
<div style="text-align: center;">
मी पाय रोवले अन मृत्यू पसार आहे. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
3.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
डोळे सुकून गेले, पोटात आग आहे;</div>
<div style="text-align: center;">
हातास काम नाही,डोक्यात राग आहे. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
माझा मलाच ऐकू आवाज येत नाही;</div>
<div style="text-align: center;">
यंत्रात कोंबली मी आधीच जाग आहे. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
पाठात पुस्तकाच्या 'शेतीप्रधान' होते. </div>
<div style="text-align: center;">
आता न अक्षरे ती,नुसताच डाग आहे!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
वाटून घेतलेली सत्ता-जमीन ज्यांनी;</div>
<div style="text-align: center;">
त्यांचेच राजवाडे,त्यांचीच बाग आहे. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
माझा म्हणावयाला आहेच देश कोठे? </div>
<div style="text-align: center;">
तुकड्यात कापलेला प्रत्येक भाग आहे. </div>
<div style="text-align: center;">
_________________________________</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-47352624148438071632014-10-02T07:45:00.003-07:002014-11-01T23:38:13.100-07:00_________________________अभिषेक उदावंत____तीन गझला_____________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNFRj_C6vfhHCqfEqQbDb6IkMsS_Db55NRTFkevXmrm_CmSNlXfC9TQX22tscJk2ivFimPrEFHLKkbB1QTqOfsjXfF7nwJgH-l02BX8prQNqw1la5GITOSDlTWJpJR9d4bue4RSw1Y3_CZ/s1600/10637834_530906983677687_115254132_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNFRj_C6vfhHCqfEqQbDb6IkMsS_Db55NRTFkevXmrm_CmSNlXfC9TQX22tscJk2ivFimPrEFHLKkbB1QTqOfsjXfF7nwJgH-l02BX8prQNqw1la5GITOSDlTWJpJR9d4bue4RSw1Y3_CZ/s1600/10637834_530906983677687_115254132_n.jpg" height="200" width="110" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
1.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
परिस्थितीने फक्त ते लाचार झाले;</div>
<div style="text-align: center;">
पेटणारे रक्त थोडे गार झाले.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ही कमाई खूप झाली जीवनाची;</div>
<div style="text-align: center;">
राहण्यासाठी मला घरदार झाले.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
घट्ट केली मी मुळे मातीत तेव्हा... </div>
<div style="text-align: center;">
जीवनाचे झाड हिरवेगार झाले!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मंदिराच्या पायरीवर झोपलो पण</div>
<div style="text-align: center;">
देव सारे आतले अंगार झाले.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
आैषधाचा दोष नाही यात काही;</div>
<div style="text-align: center;">
जीव घेणारे किती आजार झाले.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हा किती मोठेपणा सांगू फुलांचा-</div>
<div style="text-align: center;">
जाळल्या बागा तरिहि ते हार झाले!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
2.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
पोरांसाठी सुट्टी झालो;</div>
<div style="text-align: center;">
पुस्तकातल्या गोष्टी झालो.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
किती निरागस हसला मुलगा...</div>
<div style="text-align: center;">
खेळण्यातली शिट्टी झालो!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
बालपणीचा प्रेम राग हा :</div>
<div style="text-align: center;">
दोस्ती झालो...कट्टी झालो!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
हतबल झाली आई तेव्हा,</div>
<div style="text-align: center;">
जेव्हा जेव्हा हट्टी झालो.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
गळले नाही मडके माझे;</div>
<div style="text-align: center;">
वेळोवेळी भट्टी झालो!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
3.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
प्रश्न आमचे सुटले नाही;</div>
<div style="text-align: center;">
पेटुन कोणी उठले नाही!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
इच्छा माझ्या हजार होत्या...</div>
<div style="text-align: center;">
तितके तारे तुटले नाही!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मणी,डोरले,कुंकू गेले;</div>
<div style="text-align: center;">
कर्ज आणखी फिटले नाही!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
देव धावले अंगावरती;</div>
<div style="text-align: center;">
सुतक म्हणालो फिटले नाही.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
शाळा,पुस्तक,पाट्या रडल्या...</div>
<div style="text-align: center;">
बंदुक हाती...पटले नाही!</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
मेल्यावरही वाट पाहिली;</div>
<div style="text-align: center;">
डोळे सुद्धा मिटले नाही.</div>
<div style="text-align: center;">
__________________________</div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2351842933046418666.post-55413154312556229422014-10-02T07:43:00.000-07:002014-10-02T07:43:10.056-07:00________________________नजीमखान_____दोन गझला___________________<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7mCc2ldNFtwFi_SDaLuakGVS5oIHaHd0XcwzMXtMIDT0Wfyi5HGJzesG0KgrEEV6lX1XB58_QM8VhFa_6Msia_K7RxyY2TUYJYwGHa3_TbIkiK6kzbu2ui1pWxwx5eBiWDRpeeCKjSZj7/s200/najim.jpg" /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
1.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
कधी माती,कधी ती लाकडाची खेळणी होती;</div>
<div style="text-align: center;">
तरी त्या देखण्या खेळात सारी देखणी होती.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
किती स्वादिष्ट लागे भाकरीसंगे वरण साधे;</div>
<div style="text-align: center;">
कशी जगण्यास आईने दिलेली फोडणी होती.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
जमेना लपविणे कोणासही शेजारची दुःखे;</div>
<div style="text-align: center;">
गळ्याशी हुंदके होते नि ओली पापणी होती.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
असे वाटायचे की चंदनाचा लेप तो शीतल;</div>
<div style="text-align: center;">
तिने घावावरी जी बांधलेली ओढणी होती.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
तरी ताटात एका सर्व बंधू जेवलो आम्ही;</div>
<div style="text-align: center;">
घरातच आमच्या जेव्हा घराची वाटणी होती.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
2.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
झाडे समस्त वरचढ सारी अशी सरस;</div>
<div style="text-align: center;">
करतो फुले उन्हाची पण एकटा पळस.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
इकडे मुले तुपाशी,तिकडे कुपोषणे;</div>
<div style="text-align: center;">
चंद्रास पौर्णिमा या चंद्रास त्या अवस.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
गरिबाकडेच नाही ते लिफ्ट, ती शिडी;</div>
<div style="text-align: center;">
अन् रोज ही महागाई गाठते कळस.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
का द्यावया तुला मी ठरवू बळी फुले;</div>
<div style="text-align: center;">
प्रेमासमोर कसले फेडायचे नवस.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
शेताकडून शिकते हे तत्त्व शायरी-</div>
<div style="text-align: center;">
उत्तम हवे बियाणे ,माती हवी सकस!</div>
<div style="text-align: center;">
_____________________________________</div>
<div style="text-align: center;">
नजीमखान</div>
<div style="text-align: center;">
खलसे प्लाॅट ,राऊतवाडी,</div>
<div style="text-align: center;">
चिखली, जि.बुलढाणा</div>
<div style="text-align: center;">
मो.9850867162</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
गझलकारhttp://www.blogger.com/profile/06440190632123964446noreply@blogger.com0